prípade veľkonočného týždňa rôznu podobu. Týkali sa tak jedál, ako aj rôznych povier a odporúčaní. Jedným z nich bolo aj siatie na Zelený štvrtok, pretože vtedy sa úrode darilo. Siať sa však mohlo len do polnoci. V Gemerskej Polome v Rožňavskom okrese totiž dodnes pretrváva povera, že na Veľký piatok sa na krížnych cestách schádzajú bosorky. A v Polome sú vraj dodnes. O bosorkách a veľkonočných obyčajach vie svoje aj študentka etnológie a etnomuzikológie Univerzity Konštantína filozofa v Nitre 23-ročná Janka Puškášová z Gemerskej Polomy.
"Starí ľudia tu v Polome vravia, že kedysi bolo v dedine toľko bosoriek, koľko je hviezd na nebi. A bosorky vraj pretrvali dodnes. Keď som sa však spýtala, ktoré to sú, odmietli mi odpovedať. Dôvodom je strach zo žien, ktoré boli za bosorky označené. Podľa nich totiž majú silu urobiť človeku niečo veľmi zlé, keď na nich ukáže prstom a povie: toto je bosorka," vysvetľuje budúca etnologička.
Dodáva, že byť bosorkou nebol žiaden med. V dedine mali tieto ženy postavenie, ktoré ich odsudzovalo žiť v samote. Dôvodom, prečo sa bosoráctvo zachovalo dodnes, je samotná sila strigy. "Keď umierala bosorka, nemohla zo sveta odísť len tak. Svoje magické schopnosti musela odovzdať ďalšej osobe a to podaním ruky. Keďže bosorkou sa nechcela stať nijaká žena, bolo ťažké nájsť vhodnú kandidátku. No kým sa tak nestalo, striga nemohla umrieť a veľmi sa trápila. Túto rolu zvyčajne na seba zobrala niektorá z členiek rodiny," hovorí Janka.
Po Veľkom piatku nasleduje Biela sobota, ktorá mala na dedine slávnostnejší a cirkevnejší charakter. Veriaci v očakávaní zmŕtvychvstania Ježiša Krista zdobili príbytky, v lampách vymieňali olej a spoločne ho pálili v kostoloch. "Predveľkonočný 40-dňový pôst sa skončil na Veľkonočnú nedeľu, kedy ľudia nosili do kostola jedlo, aby ho kňaz posvätil. Dnes už je takých, ktorí dodržiavajú túto tradíciu, málo. No a po nedeli príde Veľkonočný pondelok. Tu sa tradícia dodržiava ešte aj dnes. S výnimkou, že sa dievky na vydaj nehádžu do potoka, ale doma do vane. A ockovia sa postarajú, aby voda, ktorú použijú kúpači na ich dcéry, nebola veľmi studená," smeje sa Janka nad novodobou tradíciou.
Ako dodáva na záver, vajíčka varené v cibuľovej šupke či v rôznych farebných bylinkách, nahradili čokoládové zajace a symbolickú jednu korunu, 50 a 100-korunáčky. Takto sa z kresťanského sviatku či sviatku vítania jari stal pre tých šikovnejších kúpačov pomerne výhodný biznis.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
