dočasnou prestupovou stanicou, ktorej pokračovaním je pobyt v diagnostickom ústave a neskôr v detskom domove. Striedajú sa tu deti, o ktoré sa nemá kto postarať, siroty, týrané, deti vrahov, trestaných rodičov.

Osudy detí, zväčša rómskeho pôvodu, sú šokujúce. Nedávno odišiel z SOS 6-ročný chlapec z dediny v okrese Rožňava. Akoby nebolo dosť, že dieťa trpí vrodenou srdcovou vadou a podstúpilo operácie, do Tornale putoval z nemocnice, kde sa liečil z omrzlín oboch nôh. Pol hlavy nepokrývali vlasy, ale jazvy po obarení vriacim olejom. Pred ním absolvovali pobyt v SOS 3-ročné, len 8-kilové podvýživené dvojičky z okresu Rimavská Sobota. Matka ich zatvárala do záchodu bez svetla. Keď prišli do SOS, boli svetloplaché a za denného svetla ani nevedeli, ako sa správať. Príkladom skupiny detí, ktoré sami žiadajú o umiestnenie do ústavu, je 15-ročná Katka z okresu Rimavská Sobota. "Z domu ma vyhodila mama, nestalo sa to prvýkrát. Išla som k otcovi, ktorý má druhú rodinu, a ten sa o mňa postarať nemôže. Tak som ho požiadala, aby mi vybavil pobyt niekde inde. Nikdy by som sa k mame nevrátila. Kdekoľvek mi je lepšie, než u nej". Tvrdí, že práve matka jej bola "vzorom" toho, čo robiť ako dospelá rozhodne nebude. Fajčiť a piť. Dvanásťročný Juraj z Lučenca trpel bitky a obmedzovania svojho otca dovtedy, kým sa uňho neprejavili návaly zlosti a agresie. Tlmili ho liekmi. "Otec prišiel domov už nervózny a tie nervy si vybíjal na mne. Bil ma, vypínal mi televízor, rádio". Po niečo vyše mesiaci v SOS lieky vysadili, chlapec je pokojnejší. Nádeja sa, že ho k sebe zoberie matka. Jeden zo súrodeneckých dvojíc a trojíc v SOS, 14-ročný Ďuro o sľuboch vie svoje. Už rok a pol počúva od matky, ako preňho príde. "Teta, vy neviete, aký je to pocit, keď viem, že pôjdem do domova," je len jedna z myšlienok, ktoré ho sužujú.

Deti by mali maximálne pobudnúť tri mesiace, ale táto lehota sa nedodržiava. "Brzdia to súdy," hovorí Janka Slezáková, riaditeľka Domova dôchodcov a Domova sociálnych služieb v Tornali, pod ktorý SOS patrí. "Tu sú v predbežnej opatere, ale kým sa dostaneme k rozhodnutiu o súdom nariadenej ústavnej výchove, prejde úžasne dlhá doba". Okrem súdom nariadenej opatery, ak rodič pácha trestnú činnosť, existuje aj možnosť dočasne "odložiť" dieťa na žiadosť rodičov. Napríklad ak sám vychováva dieťa, ide na hospitalizáciu a nemá kde dieťa nechať. "Väčšinou ide o deti zo sociálne slabých rodín. Na ich pobyt teda neprispievajú. Iba od sirôt, polosirôt nám ide sirotský dôchodok. Inak financovanie ide na náš vrub. Našťastie sa nestalo, žeby to rodičia zneužili". J. Slezáková sa pozastavuje nad niekoľkými riadkami v zákone o sociálnej pomoci, ktoré sa venujú SOS-kám. "Na oblečenie detí, na školské potreby, nedostaneme ani korunu. S tým zákon neráta. Neraz pritom musíme zavšivavené šaty od detí páliť, inokedy pri príchode nemajú na sebe nič len deku. Jediná možnosť sú dary, zbierky, z domu nosia aj vychovávateľky".

Zariadenie takéhoto typu pritom označuje riaditeľka ako nesmierne potrebné. Za desať rokov jeho existencie sa ukázalo, že kapacita nestačí ani zďaleka. Úrady prosia u prijatie detí dvakrát do týždňa. Nevedia uspokojiť potreby ani svojej spádovej oblasti, nieto iných miest, ktoré sú rovnako kapacitne preplnené.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer