fotografii) nie je na ňu napojené celé mesto, len jeho väčšia polovica, splní nielen podmienku obcí pred vstupom do EÚ, ale aj náročné ekologické požiadavky. "Zabezpečí sa čistota odkanalizovaných vôd z mesta, zachytia škodliviny, ktoré doteraz odtekali do rieky Muránka," vyzdvihuje význam ČOV primátor.

Napojili na ňu všetky významné lokality v meste, školy, sídliská aj vojenské kasárne. "Našim ďalším cieľom bude presvedčiť ľudí, ktorí sa na kanalizáciu zatiaľ nenapojili, aby tak urobili čo najskôr". Z peňazí zo stočného by sa totiž dala financovať i prevádzka ČOV. Prípadné straty by malo hradiť mesto.

Výstavba ČOV sa ťahala od roku 1990, keď bolo vydané stavebné povolenie. Počiatočný plán zahŕňal pre ČOV väčšie územie, samozrejmosťou mal byť rozvoj mesta a nárast počtu obyvateľstva. "Nakoniec čistiareň stačí aj na menšej ploche a obyvateľov máme len vyše 3-tisíc," vysvetlil primátor dôvody úsporných opatrení, kvôli ktorým sa pôvodný rozpočet so sumou 85 miliónov znížil na 64 miliónov korún. Najväčší podiel na výstavbu v 36-miliónovom objeme plynul zo Štátneho fondu životného prostredia. Ministerstvo obrany SR poskytlo 21 miliónov, fond Phare 6,2 milióna korún. Ostávajúcu časť financovalo mesto Jelšava rovnako ako aj náklady na stráženie stavby, ktorá bola takmer vo finálnej podobe už dva roky.

Prevádzkovateľom ČOV bude Východoslovenská vodárenská spoločnosť. Primátor zatiaľ nevie predpovedať výšku nákladov spojených s mesačnou prevádzkou, v skúšobnej dobe bude fungovať minimálne do konca roka.

Autor: ela

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer