pohreboch sú plné nepríjemných prekvapení v podobe zmiznutých záplav kvetov a vencov pre nebožtíka. Z okolia starých hrobov chýbajú časti, alebo celé ručne kované, liatinové zábradlia. Poškodené sú náhrobné kamene. Najotrasnejší je však pohľad na rodinnú hrobku starej maďarskej rodiny. Vyrazená je časť pôvodne zamurovaného vchodu. Vo vnútri kedysi odpočívali šiesti členovia rodiny v kovových rakvách. Sú preč, aj s rakvami. Ostali po nich len prázdne miesta v špeciálnych, tehlami vybudovaných výklenkoch.
"Do krypty sa vlámali už niekoľkokrát. Vždy sa to spätne zamurovalo, ale zbytočne. Už tam nie je nič. Ani tie kovové truhly. Vždy sa tam niekto vtrepe," znechutene hovorí brat správcu Dušan Gonos, ktorého znesväcovanie poburuje. "Poďte dnu, uvidíte, čo tam ostalo," pozýva správca Ondrej Gonos. Skutočne, neostalo v nej nič. Je v nej len tma, slabo viditeľné prázdne miesta vo výklenkoch pre truhly v dvoch poschodiach a kopa neporiadku po vyrazených tehlách.
"To je strašné, čo sa robí," krúti hlavou D. Gonos. "Poznáme celý cintorín, hneď vieme, z ktorého hrobu čo zmizlo. Z toho hore znovu kus kovového zábradlia, z tamtoho kvety. Jediné, čo sme si nevšimli, že dnes ráno ukradli kvety z hrobu nášho otca. Minule mu ukradli všetko, aj vázy, prázdny hrob ostal".
Na políciu síce hlásia každý prípad, no páchateľ ostáva neznámy. "Pozrite, z tohto hrobu je už rozkradnuté kovové zábradlie. Bo som zvyknutý, že sa chytím, keď prechádzam naokolo, ale minule som spozornel, lebo tam nebolo".
Ako hovorí D. Gonos, záleží mu na tom, aby táto spúšť nenaberala ďalej na intenzite, lebo staré vzácne kovania sú podľa neho súčasťou kultúrneho dedičstva, starožitnosti, hoci aj v takejto podobe, zase súčasťou dejín samotnej Jelšavy. Nájsť kováča, ktorý by ručne vyhotovil zábradlia takou technológiou a s identickými ornamentami by bol dnes už problém. "Nielen kovové zábradlia, ešte aj stĺpiky demontujú. Najprv len poškodia, načnú to a potom to už ide. Taká krása tepaná to bola... Niektoré náhrobné kamene sú veľmi vzácne."
D. Gonos pokračuje v prehliadke spustnutého cintorína a ukazuje na ďalšie a ďalšie hroby, z ktorých mizne kadečo. "Napríklad kvety. Keď je čerstvý hrob po pohrebe, do rána sú z neho preč všetky kvety. Vraj ich chodia predávať na trh do Revúcej, to som počul o ich ďalšom osude," šokuje o znesväcovaní ďalej. Jeho brat ho dopĺňa slovami o fungovaní systému, ktorým sa zlodeji ku kvetom s najväčšou pravdepodobnosťou dopracúvavajú. "Prídu normálne na pohreb, vedia, koho pochovávajú, vyhlási sa to rozhlasom. Vedia, že tu budú čerstvé kvety a do rána je po nich. Taký bol aj prípad hrobu nedávno zosnulého pána. Niektorým aj radím, aby nedávali všetko na hrob. Preventívne".
O máloktoré hroby sa má kto starať. Aj pozostalí väčšinou vymreli. Sú tu pochovaní Maďari, Nemci, kňazi. Vo veľkom sa devastuje najmä v posledných rokoch. Boom prežívajú hlavne kovové veci. Kradne sa takmer každý deň. "Ja chodím domov večer, robím len cez deň. Niečo ostalo, ale atraktívne sú najmä tie staré hroby s najvzácnejšími kovanými súčasťami," hovorí správca cintorína a mieri k spomínanej vykradnutej hrobke. Cintorín, ktorý existuje pravdepodobne už od začiatku existencie Jelšavy, tak odoláva nájazdom zlodejov. "To je obrovská škoda, mizne stará remeselná práca, sú to nevyčísliteľné škody," smutne konštatuje D. Gonos.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
