Komárne, dostal cenu primátora a štatút čestného občana so symbolickým kľúčom od mesta. V maďarskom meste Kisvárda zase cenu za herecké roly zahraničných menšinových divadiel. A napokon, Úrad vlády SR ho odmenil striebornou plaketou. Ako hovorí, také množstvo ocenení ho napriek veku nielenže motivuje, ale takmer núti neustále dokazovať, že si ich zaslúži. Málokto vie, že filmový, ale hlavne divadelný herec komárňanského Jókaiho divadla Jozef Ropog (na fotografii) je rodákom z Gemera, z dediny Jablonov nad Turňou. V Rožňave trávil krátku zastávku na ceste do košickej Thálie, kde so svojimi kolegami odohrajú hru s biblickým motívom.
Čo je vzácnejšie ocenenie? Cena od diváka, alebo od divadelného kritika, či odborníka?
"Viac si cením pozornosť diváka. Keď je človek na javisku a počuje ten potlesk, to sa nedá nijakou inou cenou nahradiť".
Je na povolanie herca 60-ročný človek už starý?
"Vôbec nie. Práve naopak. Uvedomujem si, že mnoho vecí by som teraz robil inak, múdrejšie. To je práve to, čo príde vekom a preto je podľa mňa taký herec hodnotnejší".
Čo považujete sa svoj najväčší úspech? V súkromní aj v profesionálnom živote.
"V súkromí hlavne to, že mám 60 rokov a že som sa ich dožil. (smiech). Keď rozmýšľam nad profesionálnym životom, automaticky prídu spomienky. Roly, na ktoré rád spomínam, zážitky s kolegami, príjemné chvíle strávené na javisku, alebo pri nakrúcaní filmov...Všetky tie 'maličkosti' považujem za úspech".
Väčšia časť vášho života sa viaže na divadelné roly. Ale v období, keď sa u nás nakrúcalo, ste účinkovali aj v niekoľkých filmoch. Pomocník s rolou pašeráka, Právom lásky, Jedenáste prikázanie, Skalpel prosím, Radikálny rez...
"...ja už sa ani nepamätám na názvy všetkých. Bolo ich asi 65, vrátane koprodukcií s Českom a Maďarskom. V tých časoch to boli samé partizánske filmy. Toľko sme ich s tou témou natočili, že až".
Na ktoré úlohy spomínate najradšej? Na ktorých hereckých kolegov?
"Asi na Radikálny rez, kde som si zahral kriminalistu. Bolo to totiž v čase, keď sa ma na Barrandove a na Kolibe snažili zaškatuľkovať do rolí Cigánov a konečne som dostal niečo iné. Aj tak trochu vyzerám, raz ma dokonca chceli zbiť kvôli tomu, že som nechcel hovoriť po cigánsky (smiech). Nechceli uveriť, že tak rozprávať neviem, že ním nie som (smiech)". Kolegovia ako Labuda, nebohí Pántik, Mistrík, Mikuláš Huba, Jozef Kroner, pán Rajniak, ale aj Adela Gáborová...Veľa srandy sme si pri nakrúcaní užili. To sú ľudia, s ktorými si rozumiem aj bez slov, profesionálne aj ľudsky".
Mali ste svoj vzor?
"V mladosti sa mi veľmi páčili výkony Štefana Kvietika a obdivoval som aj českú herečku Jarmilu Týlovú".
Čo vás napadne, keď sa povie Gemer, rodná dedina?
"V tom okamihu mi zovrie hrdlo... Dodnes ľutujem, že som sem nemohol chodiť viac za tých 42 rokov, odkedy som v Komárne. Že som bol málo s rodičmi...Ale vždy keď som prichádzal, v zákrute na Soroške som musel zastať a pozrieť sa do doliny. Viacerí zo Žitného ostrova mi povedali, ako som mohol odtiaľto odísť. Stále je to môj domov".
Aký je rozdiel medzi herectvom v komunizme a teraz?
"Obrovský! Tá cenzúra, to bolo vidieť, cítiť všade. Sledovali nás, kontrolovali. Zmenili v hre dokonca aj vybraté vety z Biblie! Aby o Bohu nebola ani zmienka".
Zmenili ste imidž, zapustili ste si bradu. Vyžaduje si to úloha?
"V hre Barabáš, s ktorou ideme aj do Košíc, hrám Kajfáša a potrebujem bradu. Keby som nemal svoju, musím si ju lepiť. Mne však stačí, aby som lepidlo len uvidel a dostávam šok (smiech). Hrozne to páli na koži, potom to stvrdne, brada sa láme, neviete poriadne rozprávať, už viac rolí mi to pokazilo".
Ktoré roly vám najviac "sadnú"?
"Také, aký som ja. Pozitívne figúry, so zmyslom pre humor, v prvom rade ľudské, akoby vytrhnuté z reálneho života".
Aké ciele má 60-ročný herec?
"No...! Herec v takom veku nech ide do záhrady a nech zasadí orech. Viete prečo? Lebo gazda musí pozbierať prvú úrodu a orech rodí až o 15 rokov (smiech). Nechcem prestať dýchať a robiť. Ani v divadle, ani v mojej záhrade".
Máte už orech?
"Mám, ale ešte budem sadiť! (smiech).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
