Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) v Rožňave, už začiatok netrpezlivo očakával nejeden rybár. Miestna organizácia SRZ podľa jej predsedu Štefana Bilíka vysadila na jeseň 4,5-tony kaprov, na jar 250 kíl aj do nového revíru v Silici. Takzvaná Farárova jama pribudla k už existujúcim revírom v Kružnej, Hrušove, Vlachove i k mŕtvemu ramenu rieky Slaná. "Z kaprovitých rýb máme jednoznačne najviac kaprov. Vysádzali sme do každého revíru približne v rovnakom množstve, s ohľadom na plochu a zaťaženie tohoktorého revíru. Záťaž na Silici zatiaľ len skúšame, predpokladám však, že zarybňovanie budeme zvyšovať každým rokom". Problém s množstvom rýb zrejme nastane vo viacerých vodách. Jeseň bola totiž podľa Š. Bilíka taká vhodná na rybolov, že už vtedy rybári vychytali časť toho, čo mali loviť až v týchto mesiacoch. Hovorí, že rybári musia za týchto okolností použiť svoje umenie lovu rýb.
"Otázny bude najmä Hrušov. Na jeseň sa tam vylovilo veľké množstvo kaprov. Ďalší problém je, že sa tam stráca karas. Existuje predpoklad, že sa v rybníku nachádzajú veľké dravce, asi sumce, ktoré ich požierajú. Rybári povedali, že ich videli, ale pre mňa je relevantnejším dôkazom to, že vylovili malé sumce". Organizácia dala žiadosť, týkajúcu sa výlovu sumca na Ministerstvo životného prostredia SR. Riešiť by to podľa neho malo ústredie organizácie v Žiline, no odtiaľ odpoveď Š. Bilík ešte nedostal. "Nevieme, aké sú veľké, ale lepšie by bolo, keby tam vôbec neboli. Názory odborníkov sa rôznia v otázke, koľko potravy potrebujú v Hrušove na prežitie. Niektorí tvrdia, že chytiť ich v priemernej hĺbke 1,5-metra je nemožné," dopĺňa Š. Bilík. Situáciu na Slanej v Rožňave, odkiaľ pre nedostatok rýb chodia rybári radšej na Slanú do Tornale, podmieňuje predseda miestnej organizácie počasím. "Vysádzanie pstruhov na Slanej sme zastavili. Nevieme ich odloviť pre kalnú a špinavú vodu. Čo sa týka podustvy, tá má vlastnosť posúvať sa ročne o 300 metrov až kilometer po toku nižšie. Práve preto je jej viac v tornaľskej časti Slanej. Okrem toho sú tam splavy, ktoré zabraňujú spätnej migrácii," vysvetľuje.
Dodáva, že sa začaté rokovania s Tornaľčanmi o systematickom zarybňovaní a spoločných postupoch by mali priniesť výsledok. Členovia rožňavskej organizácie, ktorých je vyše tisíc, by mohli loviť aj v tornaľskom revíri.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer