menej je tých, ktorí sa v týchto myšlienkach venujú aj samotným zdravotníkom. Či sa trebárs nestalo niečo mimoriadne a či nenastala chvíľa, že aj tých, ktorí práve neslúžia, odtrhli od rodinného stola, od relaxu pri záľubách, či od hry so svojimi deťmi. Či človek sediaci v sanitke pred pár minútami stihol napríklad svojej ratolesti vysvetliť, že musí v tej sekunde z domu preč, zachrániť život niekoho cudzieho.
Pri zásahu sa od neho očakáva profesionálny prístup, absolútny odstup od osobných problémov. Nikoho vtedy nezaujíma, koľko toho obetoval, možno aj na úkor svojich blízkych. Musí vedieť žiť s pocitom, že prvoradá je záchrana ľudského života a všetko ostatné ide bokom. A s tým pocitom sa musia naučiť žiť aj jeho najbližší. Vôbec nezáleží, či ide o lekára, zdravotnú sestru alebo šoféra sanitky. Sú jeden tím. O výsledku rozhoduje práca každého jedného člena. Reálny život záchranárov, ich záslužnú prácu, hoci vo všeobecnosti nedocenenú, poznajú len ich rodiny. Práve im bol venovaný sobotňajší deň pod hradom Krásna Hôrka.
Spoločná akcia Záchrannej služby Košice a jej rožňavskej pobočky bola oslavou Dňa detí. Celodenné podujatie trávili tak, ako je u nich zvykom aj pri iných akciách, všetci do nohy so svojimi rodinami. Fyzicky z vyše tridsiatky rožňavských záchranárov chýbali len tí, ktorí práve slúžili. Aj pre ich šéfku MUDr. Annu Vidóovú to bol bežný pracovný deň, vrátane výjazdov. Len predpoludním ich s kolegami absolvovala tri. Chvíľu, strávenú so "svojimi" využila aj na vyjadrenie spokojnosti s kolektívom záchranárov. "Sme veľmi dobrý kolektív. Ako jedna rodina, spolu so skutočnými rodinami zdravotníkov. Musí to tak byť, inak to pri tejto práci nejde. Tam sme odkázaní jeden na druhého," konštatovala so spokojným pohľadom na pobehujúce ratolesti záchranárov.
Podobné akcie sú pre nich relaxom a rodinné podujatia nie sú ničím výnimočným. Pred sobotňajším napríklad absolvovali túru do Zádielskej doliny. Zase všetci, nechýbala ani jedna rodina. A. Vidóová dobre vie, čo znamená súdržnosť záchranárskych rodín. "Záchranár nikdy nemôže povedať, že keď je doma, tak tam skutočne ostane aj po celý čas mimo služby. Keď sa vyskytne mimoriadna udalosť, musí nastúpiť. A rodina musí mať pochopenie, inak by zlyhala. Práve spoločné akcie robíme deťom aj rodinám, aby sme sa im pokúsili niečo poskytnúť, aby cítili, že naše povolanie je naozaj ťažké". Ledva A. Vidóová pospomínala prípady, keď bolo jasné, že záchranár nikdy nie je doma ako doma a ani vo voľných chvíľach neprestáva byť záchranárom a hneď to potvrdil náhodný okoloidúci, ani nevedel ako. "Meriate aj tlak?," spýtal sa pod hradom relaxujúcich záchranárov, vidiac pristavené sanitky. "Manželke nejako nie je dobre," vysvetlil svoju požiadavku a dostal samozrejme kladnú odpoveď od vždy vybavených zdravotníkov. Deti rožňavských aj štyridsiatky košických záchranárov medzitým oslavovali svoj sviatok. Lákadlá ako kolotoče, prehliadka hradu, strašidelný zámok, dom smiechu, či program Nogu a Skrúcaného nenechali postáť takmer ani jedno v stane svojich rodičov. Pristavili sa akurát na guláš, čaj, ale aj na súťažné hry s odmenami. Sobotňajšou odmenou pre oba kolektívy bola však aj skutočnosť, že zase raz boli všetci pokope.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
