Nemocnica by nemala byť poslednou stanicou života a nádeje

Na svete snáď neexistuje človek, ktorý by aspoň raz za svoj život nenavštívil lekára. Prichádzame za nimi s väčšími, alebo menšími ťažkosťami, a v každom z nás zanecháva návšteva lekárskeho zariadenia pozitívne, inokedy negatívne pocity. S poľutovaním však musím konštatovať, že väčšia polovica z nás odchádza s Nemocnice sv. Barbory v Rožňave v rozporuplnom psychickom rozpoložení.

Sme plní hnevu, sklamania a bezmocnosti. Záleží od toho, s akým personálom prichádzame do kontaktu, v akom zdravotnom stave sa nachádzame, pred ktorou ambulanciou čakáme. Stretávam sa s takýmito reakciami, osobne, súkromne, ale i pracovne, keďže pracujem v komplexe ťažko skúšaného zdravotníctva. Pracovný deň zdravotníka sprevádza stres a nervozita, ktoré sú záťažou na jeho psychiku. Ale ani tieto vymenované stavy nie sú ospravedlnením na nezodpovedný a neprimeraný prístup k pacientom. K lekárovi prichádzame s dôverou a nádejou, že nám pomôže. Je smutné, ak tento človek svojím verdiktom zborí naše krehké múry nádeje bez ohľadu na to, v akom psychickom rozpoložení sa nachádzame. Absolvent medicíny by mi mohol oponovať tým, že lekár má hovoriť svojmu pacientovi pravdu. S týmto tvrdením súhlasím, ale je prijateľné za predpokladu, že lekár dotyčného pacienta ja vyšetril, je oboznámený s jeho zdravotným stavom a jeho tvrdenie je potvrdené laboratórnymi a klinickými vyšetreniami.

Myslím si, že pri prvej návšteve lekára nie je možné určiť, že ide o nádorové ochorenie, a už vôbec nie z jedného listu pomerne hrubého zdravotného záznamu. S takýmto postojom lekára sa v rožňavskej nemocnici stretol aj môj otec, ktorému odporučili hospitalizáciu na rehabilitačnom oddelení. Dozvedel sa zaujímavú vec, že človek s onkologickým ochorením (ktoré do teraz nemal nikdy potvrdené) nemôže absolvovať rehabilitačné procedúry, i keď tri týždne pred tým ich ambulantne navštevoval. Prijímajúca lekárka otca podozrievala, že nechodí pravidelne na neurologické kontroly, pretože nenašla záznamy, čo nie je pravda.

Otcov zdravotný stav si vyžaduje pravidelné interné, diabetologické, neurologické a kardiologické vyšetrenia. Zrejme bola lekárka dosť zaneprázdnená a nemala si čas prezrieť otcove zdravotné záznamy, alebo .... Odchádzali sme z nemocnice sklamaní. Otec celú cestu neprehovoril ani slovo. Tento zážitok v ňom nechal trvalý negatívny pocit, že jeho zdravotný stav už neprinesie zlepšenie a že už je nepotrebný pre našu spoločnosť. I keď môj článok vyznieva negativisticky, stretla som sa v rožňavskej nemocnici aj s ľuďmi, ktorí nezabudli na to, že sú ľuďmi, zraniteľnými a rovnako ich môže postihnúť nejaké ochorenie. Medzi takých považujem zo svojho pohľadu Dr. Molnárovú, Dr. Kardošovú, Dr. Dovalu, Dr. Iľovú.

Priala by som si pre nás všedkých, aby zdravotníkov s ľudským prístupom a pocitom zodpovednosti, bolo v našej rožňavskej nemocnici viac, aby sa nestávali tragédie, ktoré v posledných dňoch otriasli dôverou v rožňavskú nemocnicu. Nemocnica, ako to s jej názvu vyplýva, by mala byť pre nemocných liečebnou inštitúciou a nie poslednou stanicou života a nádeje.

Hilda GYONGYOSIOVÁ,

Lubeník

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer