Naaranžované spomienky
Raz v sobotňajšie popoludnie som sedela v jednom z bratislavských parkov a čítala knihu. Neďaleko sa práve fotil mladý svadobný pár, ktorý sa spolu s fotografom nahlas smial na veciach, čo vôbec neboli smiešne. K tomu sa pridalo zopár póz a hraných úsmevov a "šťastné" fotografie zo svadby boli na svete.
Z tých dvoch mladých ľudí som vôbec nemala pocit, že sú šťastne zaľúbení. Z ich naaranžovaných svadobných fotografií to však nikto nezistí. Vtedy mi napadlo ako často žijeme podobným spôsobom. Robíme veci skôr pre efekt ako pre význam, ktorý by mali mať. A práve spomienkové fotografie na dôležité udalosti to najlepšie vystihujú. Namiesto toho, aby zachytávali spontánne momenty šťastia, často zachytávajú umelo vytvorené momentky, na ktorých sa všetci na chvíľu zatvária tak akoby sa mali v skutočnosti cítiť.
Možno by bolo celkom zaujímavé, keby si každý z nás mohol aspoň na jeden deň najať akéhosi fotografa-paparazziho, ktorý by pre nás samých zhromaždil "dôkazový" materiál. Možno by sme prišli k zarážajúcemu záveru ako často sa usmievame nasilu alebo sa tvárime úplne inak akoby sme sa tvárili, keby sme nahlas hovorili to, čo si naozaj myslíme.
Neúprimnosť k svojmu okoliu je v prvom rade neúprimnosťou k sebe samému. Umelé úsmevy a pózy z oslavy našich narodenín, minuloročnej dovolenky, či akejkoľvek inej udalosti možno na chvíľu oklamú kolegov v práci, ktorým sa s fotkami budeme chcieť pochváliť. Ale len ťažko presvedčíme seba samých ako nám kdesi bolo dobre, keď vieme, že to tak v skutočnosti nebolo. Namiesto toho, aby sme sa snažili niečo zmeniť, pokračujeme vo svojej hre a denno-denne pózujeme svojmu neviditeľnému fotografovi. Pre dobrý pocit, že to na "fotkách" života bude vyzerať tak ako má. Asi veríme tomu, že stačí, aby niečo vyzeralo "tak ako má", namiesto toho, aby to tak naozaj bolo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
