maďarského mesta Tótkomlós. Členovia tamojšej dychovky jednoducho pricestovali, pred jaskyňou si rozložili svoje nástroje a spustili. Hostia „aragonitky" sa nestačili čudovať. Okamžite sa zbehli pred vchodom a bolo jedno, či ide o Nemca, Poliaka alebo Čecha, každý deti povzbudzoval potleskom.
"Práve som predával lístky v pokladni, keď som začul tú hudbu. Nevedel som si predstaviť, čo sa to pred jaskyňou deje," nestačil sa čudovať správca jaskyne Ján Uhjázy. Až potom sa dozvedel, že deti od 10 do 15 rokov z partnerského mesta Jelšavy prišli síce na prehliadku jaskyne, zároveň ju však spontánne spojili s nácvikom svojho repertoáru. Od údivu nad majstrovstvom detí nenachádzal J. Ujházy slov. "Je to nádhera! Konečne cítiť, že neexistujú hranice medzi štátmi. Kiežby bol takýto pohľad každodennou záležitosťou," nostalgicky poznamenal správca pri pohľade na množstvo ľudí medzi zástavou Slovenska a Európskej únie.
Pre neho bol nácvik príjemným prekvapením, podobne aj pre turistov. "Tohto roku oslávime 50 rokov od náhodného objavenia jaskyne a takáto udalosť... to je krásny darček. Vyhrávajú nám od rána!" Maďari sa postarali o skutočne strhujúcu atmosféru. Turisti tlieskali, najmenší tancovali a malí, jednotne odetí hudobníci sa vytešovali z toho, aký úspech a pozornosť im prinieslo neplánované vystúpenie. Okrem toho boli nadšení krásou jaskyne. Ako povedali, „nikdy sme niečo také nádherné v prírode nevideli".
Deti z mesta pri rumunských hraniciach trávia tento týždeň oddychom pri Jelšave, spoznávaním prírodných a kultúrnych krás regiónu. V piatok ich Jelšavčania uvidia na vystúpení v tamojšom kultúrnom dome. Nie je však vylúčené, že pri spontánnosti Maďarov budú hudbu počuť aj turisti pod hradom Krásna Hôrka, či pod Muránskym hradom, kam v najbližších dňoch chystajú.
V Slovenskom komlósi, ako názov mesta prekladajú Jelšavčania, sa hlási k slovenskej národnosti až 20-percent obyvateľov. "Žije tam akási zmes prisťahovalcov. Množstvo ľudí hovorí po slovensky, niektorí rozumejú. Keď by ste tam prišli, všade nájdete niekoho, kto sa vám vašou rečou prihovorí," hovorí spisovnou slovenčinou jeden z obyvateľov maďarského mesta, vzdialeného od Jelšavy vyše 300-kilometrov. Práve vzdialenosť robí starosti primátorovi Jelšavy Milanovi Kolesárovi. "Nevieme sa nájsť v schémach na grantové projekty, lebo všetky podporujú len cezhraničnú spoluprácu. A Kolmós je viac pri Rumunsku, ako pri nás."
Spolupráca funguje od roku 1996. O Jelšavu sa začal zaujímať v Komlósi žijúci muž s koreňmi na Slovensku. Zaoberal sa históriou oblastí, z ktorých pochádzali maďarskí obyvatelia. Dopracoval sa až k Jelšave, v ktorej niekoľko desaťročí pôsobil aj evanjelický farár po tom, ako pricestoval z Komlósu. Na niekoľko rokov sa kontakty medzi Slovákmi a Maďarmi prerušili, udržiavali ich len poľovníci výmennými poľovačkami. Spolupráca fungovala doteraz predovšetkým medzi samosprávami. Situácia sa však čoskoro zmení.
"Na budúci piatok odchádza z Jelšavy do Komlósu 40 ľudí, medzi nimi dôchodcovia, záhradkári a členovia ďalších spoločenských organizácií. Dvadsiateho augusta by sme mali podpísať oficiálnu zmluvu o spolupráci. O tom, že by tam boli rodáci z Jelšavy, zatiaľ neviem, isté však je, že veľa ľudí tam odišlo z Gemera," dodáva primátor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
