kultúrnom dome sa začal krátkou spomienkou na SNP.

Samotný erb pokrstil "Mokrenom", ako v nárečí domácich volajú, rodák z obce a jej kronikár Mgr. Rudolf Repák vodou z tamojšieho prameňa. Nazývajú do Hvarná voda.

Podľa starostu Ing. Júliusa Laššana (na fotografii) sa do diskusie o tom, ako by mal erb vyzerať, mohli zapojiť aj obyvatelia Mokrej Lúky. Konečná podoba zahŕňa všetky symboly, ktoré charakterizujú minulosť dediny. Usadlosti na jej mieste podľa neoverených informácií registrovali okolo roku 1320. "Už prvý návrh erbu vychádzal z historických dokumentov, pečatí. Na erbe je vyobrazený lemeš a čerieslo, znázorňujúce poľnohospodárstvo. Na okrajoch sú klasy a vetvičky a na spodku sčerená modrá hladina. Vychádza z názvu obce. Celá vyrástla na mokrej lúke," vysvetľuje starosta.

Minulosť obyvateľov Mokrej Lúky je podľa dostupných informácií spätá s poľnohospodárskou výrobou,. Neskôr prerástla do pálenia dreveného uhlia, rudy a vzniku magnezitových závodov. Momentálne má dedina vyše 500 obyvateľov. Kým v minulosti odchádzali s celými rodinami za prácou do neďalekej Revúcej a do iných kútov Slovenska, v uplynulých rokoch sa vracajú do svojej rodnej dediny. Mokrene majú svoju raritu, vlastné gemerské nárečie. Typické je pre nich napríklad slovné spojenie "šva chceš" ( čo chceš pozn. red.). Toto nárečie zaznievalo aj v sobotňajšom kultúrnom programe. Vystúpil miestny ženský spevokol i folkloristi z Hnúšte. Budúcnosť vidia v ťažbe žuly, dobývací priestor je priamo v katastri obce. Na obecných pozemkoch by zase s pomocou investorov radi postavili nejaký závod.

Autor: ela

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer