toľko hovoríme? Pretože sme unavení z ich nestáleho preratúvania alebo sa jednoducho nevieme zbaviť túžby čo najviac vlastniť? Prečo si ich prázdnotu uvedomuje len v krízových chvíľach, napríklad vtedy, keď sa nám pri havárii roztrieska naše "milované" autíčko, na ktoré sme dlho zarábali a my si zrazu uvedomíme, že ak sme niekoho naozaj milovali, tak to bola osoba za volantom, ktorá haváriu neprežila a nie kopa nahraditeľného plechu. Prečo si tak málo ľudí váži to, čo má a neustále opakuje to šialene znejúce viac, viac, viac... Ak sa peniaze stanú cieľom a túžba po nich nás ovládne porovnateľne s túžbou, ktorú cíti alkoholik, keď naťahuje ruku za ďalšou fľašou, pravdepodobne sme zišli z cesty a rútime sa kamsi, kde nemôžeme dobre dopadnúť. Ale keďže učiť sa na vlastných chybách je asi najlepším spôsobom naberania skúseností, nie sme ochotní poučiť sa z chýb, ktoré spravil niekto pred nami. Aká škoda...
Kupovala som si nedávno bagetu. Mala som v peňaženke tridsaťpäť korún, no bageta, ktorú som chcela, stála o korunu viac. Tak som si nakoniec kúpila o korunu lacnejšiu, ktorá mi až tak nechutila. Pousmiala som sa nad týmto zážitkom a povedala som si, že som rada, že aj jedna koruna má svoju hodnotu. Tú pravú hodnotu, ktorá robí rozdiel medzi bagetou, ktorá vás nasýti a bagetou, ktorá vám bude navyše chutiť.
Ak peniaze využijete na niečo užitočné, môžu vám priniesť to, čo naozaj potrebujete. Vtedy sú vašim verným sluhom, ktorý zabezpečí všetko, čo potrebujete. Ak však o nich začnete premýšľať viac ako je zdravé, ak začnete veriť, že v skutočnosti vás nezasýtila bageta, ale tých tridsaťpäť korún, ste na omyle. Skúste zjesť zajtra na obed päťstokorunáčku a dajte mi vedieť ako vám chutila. Asi rovnako ako by vám chutilo "šťastie", ktoré si za ne plánujete kúpiť, až ich raz budete mať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
