škôl, či ich nosenie zavedú. Niektorí pedagógovia sa témou zaoberať stihli, iní ju vopred úplne vylúčili zo svojich debát. Ak tak aj urobili, nami oslovení riaditelia vyjadrili aspoň osobný názor a zhodli sa na tom, že jedno pozitívum by to malo. Odstránili, alebo aspoň by sa zmiernili rozdiely v obliekaní, vyplývajúce z ekonomickej situácie rodín. Zaujímavým zistením je, že sa zrejme vytráca porovnávanie s komunizmom, keď boli pre školákov typické pionierske rovnošaty. Pravdepodobne viac upútavajú americké školy s uniformami rôznych typov.
"Naši učitelia to prebrali a stavali sa k tomu skôr skepticky," hovorí riaditeľ Základnej školy (ZŠ) na Zlatej ulici v Rožňave Ján Leško. "Starší učitelia zastávajú názor, nech sa deťom v tomto smere ponechá voľnosť. Ale pozdávalo sa to hlavne mladším, ktorí si brali príklad zo západu, USA, kde sa jednotlivé školy odlišujú uniformami".
Problém však podľa riaditeľa spočíva v tom, že aj keby sa rozhodlo o uniformách, "takmer polovica žiakov pochádza z rodín, odkázaných na finančnú pomoc a nemal by tie uniformy kto zaplatiť". Pripúšťa, že rovnaké oblečenie by malo psychologický efekt, deti by sa cítili rovnocenné. Hoci v ZŠ na Zlatej ulici v Rožňave badateľné rozdiely v oblečení detí zatiaľ nie sú. Učitelia v ZŠ na Ulici pionierov v Rožňave sa uniformami ešte nezaoberali. Riaditeľka školy Erika Jamrichová zastáva názor, že "každé dieťa je individualita a má právo to vyjadrovať aj štýlom obliekania. Ak by sme žiakov odeli do rovnošiat, mohlo by to popierať ich osobnosť. Jediný prínos vidím v tom, že by sa tým zmiernili sociálne rozdiely. V každom prípade, naši žiaci chodia do školy primerane oblečení a ak sa vyskytne nejaký problém, vždy sa to snažíme riešiť dohodou".
Riaditeľ ZŠ vo Vlachove v okrese Rožňava Ľubomír Hlaváč síce s učiteľmi oficiálne problematiku uniforiem nepreberal, hovorí však, že "nebola by to zlá vec. Mali by sme svoje uniformy, žiaci by aj takto prezentovali svoju školu. A možno by sa stratil rozdiel medzi deťmi, tie zo sociálne slabších rodín by nemali pocit menejcennosti".
Podľa neho v tejto dedinskej škole začínajú registrovať isté odlišnosti v type obliekania detí. Dokonca samotní žiaci už medzi sebou o tom debatujú a podľa toho majú tendencie porovnávať finančnú situáciu rodín. "Nemajetní rodičia majú potom s tým problém, deti im rozdiely vytýkajú."
Ľ. Hlaváč netuší, aký názor majú na uniformy rodičia a žiaci, ale pedagogické osadenstvo sa v neformálnych debatách takmer zhodovalo v tom, že by neboli na škodu. Plešivecká ZŠ má 400 detí, z toho podľa riaditeľa Jozefa Mikuša je asi 30-percent Rómov. "Problémom by ani tak nebolo rozhodnutie o tom, že sa uniformy nosiť budú. Podstatu vidím skôr v tom, že kým je vec na báze dobrovoľnosti, medzi rodičmi by to neprešlo. Sú tu aj deti z rodín v hmotnej núdzi a ak by uniformy nezabezpečil štát, rodičia by ich nekúpili. Aby táto téma a diskusie na ňu mali efekt, treba v našich podmienkach čas."
Badateľné rozdiely v oblečení plešiveckých žiakov nie sú. Riaditeľ hovorí, že nepatria medzi konzervatívne založené školy a tolerujú aj súčasné módne trendy v obliekaní žiakov. Brzotínska ZŠ má úplne iné problémy a nad debatami o uniformách tamojší učitelia len kývnu rukou a možno sa aj pousmejú. Vedia prečo. Sto percent žiakov školy tvoria Rómovia. "My sme radi, že deti chodia predovšetkým oblečené a čisté. Máme omnoho závažnejšie starosti a v tejto situácii absolútne neprichádza do úvahy uniformovanie žiakov," povedal riaditeľ školy Juraj Králik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
