Králik, ktorému sa podarilo "uloviť" líščí chvost. Aj napriek tomu, že počasie lovcom a jazdcom neprialo, na ich výkony sa prišlo pozrieť pomerne veľa ľudí. Nádvorie kaštieľa sa tak za krátky okamih naplnilo nie len loveckou družinou, ale aj divákmi. Množstvo ľudí však znervózňovalo kone, ktoré nepokojne fŕkali a uskakovali. Nie jedného museli jazdec krotiť aj bičíkom.
Po slávnostnom príhovore z balkóna kaštieľa sa už mohlo pristúpiť k tomu najpodstatnejšiemu, prečítaniu reglemntu. Zúčastneným dámam a pánom boli prečítane pravidlá, ktorými sa museli pri Hubertovej jazde riadiť. Artikulus prvý hovoril o tom, že ten, kto predbehne mastra prehreší sa a bude potrestaný pri poslednom súde. Rovnako sa museli všetci účastníci držať v fúfe, na vlastnú päť nenaháňať a neloviť líšku. Artikulus tretí zakazoval ľahtikárstvo a akýkoľvek striptíz, za ktorý sa považoval aj strata čiapky. Pokrývku hlavy sa podarilo hneď na začiatku stratiť jednému z jazdcov, ktorý si musel "svedomie spytovať" pri poslednom súde. Hubertová jazda však nie je len zábavou, ale predovšetkým ukážka tvrdej driny, ktorú si jazda na koni vyžaduje. Úvodné skoky priniesli smolu aj mladej jazdkyni, ktorej kôň sa splašil a zhodil ju zo sedla. Hrozivo vyzerajúci pád však nakoniec pre dievčinu dopadol dobre. Na veľkých lúkách betliarského panstva si na svoje prišli hlavne ródeoví jazdci. Tí na rozdiel od ostatných zúčastnených nemuseli skákať cez prekážky, no svoje kone hnali takou rýchlosťou, že to miestami vyzeralo nebezpečne hlavne pre prizerajúcich sa ľudí, ktorí sa koňom doslova motali popod kopytá.
Hustý dážď nenechal na jazdcoch nitku suchú. Jazdili, skákali a brodili sa potokom aj napriek do očí šľahajúcemu dažďu a na konských šijach sa začala objavovať pena. Obecenstvo sa peši za húfom presúvalo rovnako vytrvalo, tí šťastnejší sa odviezli na vozoch a kočoch. Veľkolepú ukážku spolupráce človeka so zvieraťom zakončilo Halali. Pri tejto disciplíne sa najlepšie darilo Tomášovi Králikovi, ktorý si prívlastok najlepší, vybojoval už po tretí krát a zavesený líščí chvost strhol zo stromu naozaj majstrovsky. Že aj kôň môže byť priateľom človeka vyjadril najkrajšie slovami jeden z usporiadateľov Hubertovej jazdy Barnabáš Szakall, keď na počesť tejto slávnostnej udalosti povedal, "Boh obmäkčený ľudskou úbohosťou svoju hlavu k premýšľaniu sklonil, krásu, silu a vernosť spojil, dal ľudstvu priateľa - koňa stvoril". Okrem B. Szakala na organizácii podujatia podieľali: Múzeum Betliar, obec Betliar, mesto Rožňava, Štátne lesy Rožňava, PD Gemerská Poloma a Občianske združenie Ľudia a kone.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
