medziľudských vzťahov. Som učiteľka a riaditeľka tohto zariadenia a aj dnes, keď som jednou nohou v dôchodku, zisťujem, aký je učiteľský chlebík ťažký.
Skutočnosť, že som od zriaďovateľa obdržala tisíc korún na nákup učebných pomôcok pre dve sociálne deti ma, logicky, viedla k nakúpeniu týchto pomôcok. Ani na chvíľu som sa nezamýšľala nad tým, že dotknutá mamička pani Darina Kossuthová si bude celú vec vysvetľovať po svojom. Po mojom informovaní o nákupe učebných pomôcok sa táto mamička vrátila s tým, že chce znovu vidieť, čo je napísané na faktúre, aké konkrétne pomôcky. Vyhovela som jej a zároveň som jej ponúkla, aby sa vecne presvedčila o tom, kde sú pomôcky uložené. Dokonca som bola prístupná tomu, že jej ich vyberiem, aby ich mohla skontrolovať. Na to pani Kossuthová povedala, že iba chcela znovu vidieť, čo sa nakúpilo pre jej dieťa. Bola som presvedčená, že po mojom vysvetlení a snahe vyjsť jej v ústrety, je spokojná.
Asi o dve hodiny po tom mi volala do materskej školy pani redaktorka Renáta Mazurková a pýtala sa ma na moje meno a chcela odo mňa v rýchlosti vedieť, čo sa udialo. Keďže v čase telefonátu som bola obklopená deťmi a vykonávala som si svoju každodennú pracovnú povinnosť, nevedela som pohotovo reagovať a pani redaktorka si to vysvetlila ""po svojom". Dotknutá mamička a zrejme i pani redaktorka nepoznanú problematiku výchovno-vzdelávacej práce v materskej škole a riadiacej práce navyše. V článku sa uvádza, že materská škola mala nakúpiť pomôcky konkrétnemu dieťaťu. Veď nakúpila! Že pomôcky pre sociálne odkázané deti boli uložené medzi ostatnými, to je predsa logické! V každej materskej škole majú konkrétne pomôcky svoje konkrétne miesto. Tak je to aj v našej materskej škole. Vo všetkom máme prehľad a poriadok.
Možno by mamička mohla skúsiť prísť na rodičovské združenie, kde mohla konkrétne a vecne predniesť svoje požiadavky nám, ktoré sa, okrem jej dieťaťa, venujeme aj zvyšným dvadsiatim trom deťom. Z obsahu článku som celú vec pochopila ako "neuveriteľnú, ale skutočnú tragédiu". Ohľadom papierenských potrieb je v materských školách v posledných rokoch zaužívané, že deti prinesú na začiatku školského roka do materskej školy jeden toaletný papier, jeden balík hygienických vreckoviek a mydlo. Predškoláci si prinesú aj zubnú pastu a zubnú kefku. Tak som o tieto papierenské potreby požiadala aj Biankinu mamičku. Tieto hygienické veci predsa nie sú školské pomôcky k výchovno-vzdelávacej práci, ale osobné hygienické potreby. Tieto sú deťom k dispozícii počas celého pobytu v materskej škole.
Pracovné zošity slúžia konkrétnemu dieťaťu, teda aj Bianke, na vzdelávanie a získavanie zručností v grafických a vedomostných cvičeniach vyplývajúcich z cieľov konkrétnej výchovno-vzdelávacej zložky. V tomto som urobila chybu a prehliadla som jej udelenú výnimku. To sa stalo z dôvodu, ktoré som uviedla pani redaktorke do telefónu a som presvedčená, že ak by bola mamička predniesla svoju výhradu zrozumiteľnejšie a prípadne navrhla jej predstavu, našla by som kompromis. Peniaze za pracovné zošity v sume šesťdesiatšesť korún budú mamičke vrátené.
Pomôcky, ktoré sme pre tieto dve deti nakúpili a uložili medzi ostatné pomôcky, som ochotná separovať na osobitnú policu, s príslušným zoznamom a postupne, ako sa budú spotrebovávať, ich budeme s kolegyňou aj odpisovať. Ale vznikla tým administratívna operácia s odpisovaním, pričom v bežnej praxi a zo základného dokumentu pre materské školy to nevyplýva. Potom by pripadala do úvahy podľa pani Kossúthovej alternatíva, že bude mať pomôcky doma a bude nosiť konkrétny výkres či inú pomôcku denne, podľa činnosti v materskej škole. Viete si to v praxi predstaviť? Ja áno. Ani na chvíľu by som sa nezamýšľala nad tým, či by to fungovalo. Určite nie.
Čo sa týka školného v sume sto korún, jeho výška bola dohodnutá so zriaďovateľom a rodič, ktorý je sociálne odkázaný, môže písomnou žiadosťou požiadať o odpustenie platenia tohto príspevku. Vyzývam týmto aj konkrétneho pracovníčky sociálneho úradu, aby sa viac zaujímali o našu činnosť a nehodnotili ju podľa jedného negatívneho podnetu. Je predsa zaužívanou praxou, že ak chceme niekoho hodnotiť, musíme poznať, čím sa zaoberá, ako pracuje atď.
Prosím preto aj pani Kossúthovú, aby nabudúce prišla na rodičovské združenie a tam, spolu s ostatnými rodičmi, predniesla konkrétne výhrady, či požiadavky na mňa a môjho zriaďovateľa, ktorý sídli od materskej školy iba "cez cestu". Tieto dve konkrétne inštitúcie so svojimi výhradami obišla, hoci by sme si určite boli vyšli v ústrety a jej výhrady by sme dokázali riešiť. Napriek tomu sa ako učiteľka a riaditeľka predškolského zariadenia necítim ničím vinná a z praxe života viem, že iba tí ľudia robia chyby, ktorí sú všeobecne činní, tobôž vo verejnej službe.
Darina Poracká, riaditeľka a učiteľka
Autor: zur
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
