výcvik pracovníkov z oblasti sociálnej sféry. V knižnici sa tak zišli pracovníci z domova sociálnych služieb Amália, zamestnanci domova s celoročným pobytom, ktorých v Rožňave poznajú ako "Jasovčanov", vychovávateľky z detského domova v Dobšinej, špeciálne pedagogičky zo Základnej špeciálnej školy v Rožňave, pracovníci Domu humanity v Rožňave i rodičia detí s mentálnym postihnutím. Ústrednou témou výcviku bola výchova k dospelosti alebo ináč povedané: sexuálna výchova mentálne postihnutých.
Výcviky konajúce sa v rámci celého Slovenska, vzišli z vládneho uznesenia, ktoré hovorí o zavedení sexuálnej výchovy do škôl i zariadení sociálnych služieb. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR tak reagovalo na fakt, že sexuálna výchova na Slovensku absentuje a vznikajúce problémy v tejto oblasti sa pomaly ale iste odtabuizuvávajú. "V prípade sexuálnej výchovy u mentálne postihnutých ide viac-menej o výchovu k dospelosti, pretože tu ide o veľmi širokú škálu problémov a otázok, ktoré treba u mentálne postihnutých vyriešiť," vysvetlila M. Knezovičová. Podľa jej slov sa v prípade mentálne postihnutých ľudí začína výchova k dospelosti napríklad základným sebaobslužným návykom na dodržiavanie hygieny, rozoznávaním vlastného tela, až po určenie jeho jednotlivých častí a rozdielov medzi dievčaťom a chlapcom. Mentálne postihnutí majú často problém popísať, kde ich bolí a u lekára na otázky tohto typu reagujú väčšinou priamym ukázaním na bolestivú časť tela. "Nácvik sa týka aj toho, že im tak ako 3-4-ročným deťom vysvetľujeme, aký je rozdiel medzi chlapcom a dievčaťom, vysvetľujeme im medziľudské vzťahy medzi mužom, ženou a podobne. Aj títo ľudia prežívajú svoje prvé lásky, prvé bozky a tu je nutné podotknúť, že u mentálne postihnutých ide prevažne o citové vzťahy a k pohlavnej sexualite sa vzhľadom na svoj mentálny vek ani nedopracujú. Sexualita u mentálne postihnutých sa prevažne končí v štádiu zamilovanosti a držania za ruky," pokračuje M. Knezovičová.
Ďalším hlavným pozitívom tejto výchovy k dospelosti u mentálne postihnutých je naučiť ich povedať nie na akékoľvek prejavy sexuálneho obťažovania a zneužitia. "V tomto ohľade sú omnoho dôverčivejší a nedokážu rozpoznať, či ide o prejav nežnosti a lásky aký poznajú napríklad od svojich rodičov, alebo či ide o násilníka. Musíme ich naučiť povedať nie, toto nechcem, toto mi ubližuje, nerobí dobre, " dodala.
Podľa M. Knezovičovej si účastníci počas trojdňového výcviku viac-menej verifikovali svoju doterajšiu prácu: "Hoci to nemali ničím podložene, akosi prirodzene vykonávali to, o čom sme počas troch dní hovorili. Jednoducho si svoju doterajšiu prax potvrdili aj teoreticky. Rozoberali sme konkrétne príklady, modelové situácie a musím povedať, že nám to šlo veľmi dobre".
V tomto prípade je nanajvýš dôležité pripomenúť, že pedagógovia v domovoch sociálnych služieb vedia ako pristupovať k svojim klientom tak, aby im neublížili, ale pomohli. Podľa Charty ľudských práv majú aj duševne postihnutí jedinci právo na dôstojný život, ktoré im nik a nič nesmie upierať. Aj o tomto, bol výcvik uskutočnený v knižnici na margo, ktorého je nutné podotknúť, že nebol posledným.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
