Na tému "uzlíkov"
Najlepšie správy sú žiadne správy, pretože vždy, keď sa niečo mení, znamená to, že sa čosi končí. A aj keď sa hovorí, že každý koniec predznamenáva nový začiatok, je tu čosi, z čoho máme všetci strach. Z „prázdneho" obdobia, ktoré po každom konci nastane. Pretože nikto nemôže vedieť, ako dlho bude trvať, kým niečo nové začne.
Žiť život na spôsob „lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche" je pre mnohých natoľko ubíjajúci, že ich nakoniec všetko prestane zaujímať a skončia uväznení v akejsi rutinnej povinnosti, ktorá v podstate nikam nevedie. Vzdávať sa svojich snov pre klamlivý pocit bezpečia akéhosi „kompromisu" je pascou, do ktorej z času na čas padá každý. Tí vnímavejší po istej dobe pochopia, že zaliezť do kúta a plakať nie je riešením a jediné, čo môžeme naozaj spraviť, je vstať a ísť, aby sme sa každý deň aspoň o kúsok priblížili tomu, čím v skutočnosti sme a chceme byť.
Konce sú uzlíkmi na niti nášho života. Zakaždým, keď sa nám nejaký podarí rozmotať, musíme ísť ďalej, v ústrety ďalšiemu uzlíku, ktorý čaká na svoje rozuzlenie. A nevyhnutnou súčasťou toho všetkého sú rozhodnutia, ktorým by sme sa najradšej vyhli. V najrozhodujúcejších chvíľach sme sami zoči-voči svojmu uzlíku, ktorý sa nám smeje a zároveň nás úprimne ľutuje a čaká, či sa konečne rozhodneme raz a navždy ho rozmotať. Tu nám nepomôžu žiadne rady, pretože sme jedinou osobou, ktorá môže prísť na spôsob, ako všetko urovnať.
To zvláštne ticho, ktoré po zdolaní väčšiny uzlíko-problémov nastane, nepôsobí príliš motivujúco, rovnako ako fakt, že po jednom uzlíku môže jednoducho nasledovať ďalší. Ale robiť aspoň niečo je vždy lepšie, ako nerobiť vôbec nič a čakať, že to všetko nakoniec spraví niekto za nás. Lebo uzlíky, ktoré musíme rozmotať, nás majú čosi naučiť a život by bez nich nemal zmysel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
