štrukturálnych fondov, na ktoré sa ešte pred časom spoliehal primátor mesta sa konať nebude. Z niekoľkých projektov, ktoré Mestský úrad v Rožňave podal v rámci rôznych štrukturálnych fondov prišla prvá odpoveď. Tá sa týka práve krytej plavárne a je zamietavá.
"Zdá sa, že sme neboli dobre pochopení. Keď som žiadal odpoveď na to prečo nám projekt nebol schválený, dozvedel som sa, že kým budú pretekať školské strechy, nebudú sa stavať plavárne," uviedol v rámci diskusie na poslednom Mestskom zastupiteľstve primátor František Kardoš. Rožňave pritom nepomohol ani fakt, že je jediným okresným mestom na Slovensku, ktoré nedisponuje krytou plavárňou. Financovanie plavárne chcelo mesto riešiť štrukturálnymi fondmi, ktoré sú určené pre školy a školské zariadenia. Práve pre to odovzdalo mesto krytú plaváreň do správy Centra voľného času na Šafárikovej ulici v Rožňave. Ani tento ťah však poslancom mestského zastupiteľstva nevyšiel. Podľa ďalších primátorových slov, mesto bude svoju žiadosť opakovať postupne ako sa budú vypisovať ďalšie granty, napríklad aj v rámci dobudovania infraštruktúry. Tu sa však ozývajú hlasy , ktoré tvrdia, že Rožňava po fiasku s priemyselným parkom, kde zlyhala na celej čiare, sa k ďalším financiám dostane len ťažko, preto že sa tak pasovala do pozície nespoľahlivého partnera. Primátor však s týmto tvrdením nesúhlasí. "Nemyslím si, že by to bola pravda. Projekty posudzujú rôzne ministerstvá. Okrem toho všetko sa len teraz rozbieha a ja verím, že budeme úspešní," povedal. Ani suma 70 až 80 miliónov korún, potrebná na dostavanie plavárne, nie je podľa neho prekážkou k úspešnosti. "Štrukturálne fondy sú aj o takýchto financiách. Dôležitú úlohu tu hrá fakt, že spĺňame všetky právne náležitosti. Napríklad, že pozemok patrí mestu," povedal primátor.
Dostavať plaváreň z vlastných a zaťažiť mestský rozpočet takou vysokou sumou je v terajšej situácií nemožné. "Ak sa podarí plaváreň dostavať, budeme sa musieť popasovať s tým, kde v rozpočte nájdeme financie potrebné na jej prevádzku. Tú totiž bude musieť dotovať mesto rovnako ako klzisko, či kúpalisko. Predpoklad je 3 - 4 milióny ročne. Musíme si uvedomiť, že takmer všetky plavárne boli postavené ešte v časom minulej éry. Za posledných 15 rokov plavárne nik nestaval. Rožňava mala tú smolu, že sa jej plaváreň nepodarilo postaviť ešte v minulom režime," uzavrel primátor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
