ktorú zriadila Správa slovenských jaskýň (SSJ), našli v troch lokalitách chemický odpad. Zasiahnuté sú najmä priepasti na Silickej planine.
Geológ Ing. Marián Bachňák dal vlani na základe žiadosti Správy slovenských jaskýň (SSJ) vypracovať analýzu vzorky pôdy z dna Snežnej diery. Výsledky sú šokujúce. V pôde je niekoľko stonásobne vyššia hodnota arzénu, ortuti, olova. Zoznam ťažkých kovov dopĺňajú pesticídy. Niektoré nedokázali laboratória ani presne identifikovať, pretože sa používali v 60. rokoch a potom boli zakázané. Zistilo sa len to, že ide o skupinu jedov - nitrofenoly.
Podľa jedného z členov speleologickej strážnej služby RNDr. Jaroslava Stankoviča v Dvojitej priepasti pri Silici naďabili na päť 200-litrových sudov, v ktorých boli kedysi chemikálie, no len z jedného sa dalo presnejšie identifikovať, čo v ňom bolo. Rôzne tmely a riedidlá. Po monitoringu oblastí vyčerpali jaskyniari z tejto priepasti ešte začiatkom leta asi 70 litrov odpadu.
Približne 500-metrov vzdušnou čiarou vzdialená Zvonivá diera pri Silici bola zase plná zvyškov uhynutých zvierat. "Niekto si z tejto priepasti urobil kafilériu," hovorí J. Stankovič. "Okrem toho tam boli chemikálie nezisteného pôvodu, uložené v sáčkoch. Vybrali sme ich asi dvesto kíl. Vo fľašiach boli zrejme nejaké liečivá z biochemických laboratórií. Spolu s hlinou sme z tohto odpadu vyviezli asi 1500 kíl".
O dva až tri kilometre ďalej v Zvonivej priepasti pri Silickej Brezovej prišiel ďalší šok. Štyridsať metrov hlboká priepasť je presne neidentifikovateľným odpadom zasypaná až po povrch. J. Stankovič hovorí o vážnom probléme. Je to nebezpečné hlavne v takom prostredí, ako je krasové územie. Chemikálie sa roznesú do podzemných vôd, no práve tie sa v Slovenskom krase správajú nevyspytateľne. Voda môže ostávať v dutinách niekoľko rokov a v podobe kontaminovanej vody, ktorú obyvatelia odoberajú zo zdroja pitnej vody, sa to na ich zdraví môže prejaviť až o niekoľko desiatok rokov.
Všetko sú to teórie, ktoré sa zatiaľ nepotvrdili, no odborníci na geológiu sa zhodujú na tom, že nik nemôže s istotou povedať, či sa už v minulosti voda s malými množstvami ťažkých kovov k ľuďom nedostala.
"Netreba robiť paniku," upozorňuje riaditeľ Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a. s. Košice, odštepného závodu v Revúcej Ing. Miroslav Klíma. "Rozbory sa robia dennodenne, máme to pod palcom. Ak by sa vyskytlo vo vode čo i len minimum arzénu, presne vieme, aké opatrenia máme urobiť, ale také niečo sa ešte nestalo."
Geológ M. Bachňák vysvetľuje, že vzhľadom na špecifické správanie sa podzemných vôd v krasovom území sa zdraviu škodlivé látky nemusia vyskytnúť vo vode práve v čase odberu. Jeden z rizikových vodných zdrojov, zásobujúcich Rožňavu, je pri Slavci. Do neho priteká voda práve zo Silickej planiny. "Smery podzemných vôd sú rôzne. Môžu, ale aj nemusia nabrať smer k vodnému zdroju."
Prítomnosť pesticídov a ťažkých kovov nie je predmetom bežných analýz. Aj rozbor pôdy, z ktorého pochádzajú spomínané výsledky, patrí k nadštandardným. MUDr. Ľubomíra Chromčíková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rožňave potvrdila, že voda v spotrebnej sieti je zdravotne nezávadná a zatiaľ sa v nej ťažké kovy neobjavili.
Podrobnejšiu analýzu vykonával úrad minimálne 2-krát ročne, naposledy vlani. Vedúci oddelenia praktickej starostlivosti o jaskyne a environmentálnu výchovu SSJ RNDr. Ľudovít Gaál informoval, že do plánu na budúci rok žiadajú Ministerstvo životného prostredia SR o 200-tisíc korún len na čistenie priepastí. Ak neuspejú, požiadajú peniaze z európskych fondov. "Nikto presne nevie, koľko odpadu tam presne je. Je to nebezpečné," hovorí o časovanej bombe Ľ. Gaál a potvrdzuje podozrenie na pôvodcu nebezpečného odpadu.
Vzhľadom na charakter chemikálií je podľa zainteresovaných dosť možné, že ich vynieslo neďaleké poľnohospodárske družstvo asi pred 40 rokmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
