čo nám niekto z mosta do prosta povie alebo si dáme tú námahu ísť trochu ďalej.
Jedna z takýchto správ sa týkala humanitárnej organizácie, ktorá sa stará o deti postihnuté vírusom HIV žijúce v Kambodži. Činnosť tejto organizácie sa zameriava na výstavbu detských domovov pre tieto, zväčša opustené deti, v ktorých sa im snažia spríjemniť život aspoň tým, že im zabezpečujú vzdelanie a poskytujú láskyplnú starostlivosť ako náhradu za rodičovskú lásku, ktorej sa im nedostalo. Informácia, ktorá v slede viet o detskom domove vyznela trochu inak, sa však netýkala jej činnosti. V čase, keď sa jeden z detských domov zariaďoval, sa členovia organizácie stretli s problémom pri zháňaní postieľok. V Kambodži sú totiž ľudia zvyknutí spať na zemi a keďže postele nepoužívajú, nevedia ako vlastne vyzerajú. Napokon sa miestnym majstrom, ktorí ich mali vyrobiť, podarilo pomocou nákresov vysvetliť ako ma taká postieľka vyzerať. Napriek všetkému úsiliu sa postieľky nikdy nepoužili na to, na čo boli vyrobené. Kambodžské deti na nich len nechápavo pozerali a napokon si z nich spravili domčeky na hranie a poličky na svoje veci. Inak povedané, nikdy na nich nespali, pretože spanie na zemi je pre nich ďaleko prirodzenejšie.
Pre nás, ktorí sme zvyknutí spať na posteliach, je postoj kambodžských detí nepochopiteľný. Ale oni k životu nepotrebujú niečo, bez čoho sa doteraz bez problémov zaobišli. Ak im niečo chýbalo, potom to bola starostlivosť ľudí, ktorí im venujú svoj čas a pozornosť. Zbytočne by sa týmto deťom niekto snažil vysvetliť, že spať na posteli je pohodlnejšie, nezaujíma ich to. Zbytočne by sme im vnucovali niečo, čo má význam pre nás, nie však pre nich.
Napriek všetkému, vôbec nejde o postieľky. Skôr o to ako často vnucujeme niekomu niečo, čo chceme v skutočnosti my a nie osoba, ktorá prijíma. Rodičia často podvedome "vnucujú" svojim deťom svoje nesplnené sny a predstavy o živote, mnohí učitelia často nevedomky "vnucujú" žiakom jednostranné interpretácie obsahu učebníc, muži a ženy sa v partnerských vzťahoch pokúšajú "vnútiť" jeden druhému svoje predstavy o ideálnom partnerstve... A všetci pritom zabúdajú brať ohľad na toho druhého a ani im nenapadne opýtať sa, čo by si želal on sám, ktorú z možností by si vybral...
Kambodžské deti nepotrebujú ku šťastiu postieľky. Potrebujú lásku. Ani ľudia, ktorými ste obklopení, nepotrebujú, aby ste za nich snívali, rozmýšľali a vnucovali im niečo, po čom nikdy netúžili. Potrebujú vašu starostlivosť, pozornosť, zhovievavosť... Všetko, len nie vaše (často) chybné predstavy o tom, čo je pre koho dobré.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
