vo viere, že práve cesnak ich ochráni pred zlými silami. Tie sa zintenzívňovali 13. decembra, na Luciu. Vedúca folklórnej skupiny Radzim Zuzana Tomášiková hovorí, že obdobie medzi Luciou a Štedrým dňom bolo magické.
"Na Luciu podvečer išiel gazda do záhrady a dotkol sa každého ovocného stromu, aby bola hojná úroda. Vošiel aj do chlieva a potieral chrbty domácich zvierat cesnakom. Ním potom urobil kríž aj na vonkajšiu stranu dverí, aby odohnal zlé sily. Starší robia tento úkon dodnes, na Luciu cesnak aj jedia". Niektorí ľudia dodnes veria v silu cesnaku. "Aj dnes stretnete ľudí, ktorí majú také danosti, že napríklad odčerpávajú druhým energiu. Len sa o tom nehovorí otvorene. A sú aj moderne zmýšľajúci ľudia, ktorí veria, že je to tak, lebo sami majú s bosorkami zlé skúsenosti," usudzuje Z. Tomášiková.
Pomerne známy je zvyk s takzvaným Lucia stolčekom. "V Slanej vraj bol kedysi smelý chlap, ktorý stolček vyrábal od Lucie do Štedrého večera. Bez jediného klinca. Keď na Štedrý deň povedal farár v kostole posledné amen, chlap sa zodvihol a utekal na krížne cesty. Okolo seba urobil kruh s trojkráľovou ceruzkou. Sadol si do stredu a hovorilo sa, že cestou z kostola sa pri ňom zastavili strigy. Len sa k nemu nevedeli dostať, lebo bol ohraničený tým kruhom," hovorí Z. Tomášiková, ktorá si pri tej príležitosti spomína na atmosféru týchto dní z detstva. "Vtedy sa po domácnostiach priadlo. Keď nám to staršie ženy rozprávali, zaváňalo to niečím zvláštnym, romantickým, no vonku by nás v tú noc nedostal nik," usmieva sa nad spomienkami.
Ďalší zvyk na podvečer Lucie bol určený hlavne slobodným devám. Nastrihali si papierové lístočky s mužskými menami, jeden však ostal prázdny. Až do Vianoc každý deň jeden spálili. Meno na ostávajúcom predpovedalo aj meno budúceho manžela. S výberom mužských mien v tej dobe až taký problém nebol. "V celej dedine bol jediný Jozef. A potom už len Ján, Ondrej, Juraj, Michal a Štefan," usmieva sa Z. Tomášiková. "Na Luciu sa udržiaval aj zvyk s jabĺčkami. Dievky si z pivnice zobrali to najzdravšie. Trinásteho decembra doň zaťali zuby prvýkrát, na Štedrý deň posledný krát. Nikdy z neho neodhryzli, držali ho celý čas pod vankúšom a predstavte si, nezhnilo. Na Štedrý deň pred omšou vyšli pred dom a jablko dojedali. Zároveň pozorovali, kto prejde ulicou. Keď chodili ženy, tradovalo sa, že dievka buď ostane 'na ocot', alebo sa 'prespí'. Ak muži, tak sa zaujímali len o jeho meno. Presne také totiž mal mať aj budúci manžel," hovorí Z. Tomášiková, ktorá má tento zvyk odskúšaný.
"Asi to platí. Vtedy išiel pred bránou istý Ján, môj muž je tiež Ján. Ten chlap išiel z nižného konca a aj môj manžel je z nižného konca dediny," potvrdzuje silu tradícií, no nevie, či sa voľakedy splnila aj neradostná povera, že keď do Štedrého dňa jabĺčko dievke zhnije, tej sa na rodinný život pomyslieť neoplatí, lebo umrie.
Niektorí ľudia sa možno spoliehajú aj na ďalšiu tradíciu, pozorovanie počasia od Lucie do Štedrého dňa. Dvanásť dní v tomto období symbolizovalo 12 mesiacov v roku. Podľa povery, ako bude dnes, tak bude vo februári. Ako zajtra, tak v marci. Aj meteorológovia uznali, že časť pravdy na tom bude. Platí však, že na Luciu netreba nikoho cudzieho púšťať do domu, nič požičiavať, ani dávať. Ak ste tieto pravidlá spolu s „cesnakovou prevenciou" nestihli včera večer, nevadí. Tie isté majú svoju moc aj na Štedrý deň.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
