Projekt uviedli do prevádzky síce už pred 60 dňami, slávnostne však až včera. Pre obyvateľov sídliska Rozkvet to znamená, že ceny tepla sa zvyšovať nebudú napriek tomu, že cena plynu tohto roku vzrastie.
"Dá sa povedať, že vykurovanie pomocou biomasy je prvou 'lastovičkou' v spôsobe, ako cenu tepla udržať na pôvodnej úrovni. Tá sa totiž meniť nebude a ročne predstavuje 450 korún," hovorí prednosta Mestského úradu v Dobšinej Stanislav Holienčik.
Projekt zrealizovala košická firma Raden s. r. o. Jej konateľ a riaditeľ Tibor Roman uviedol, že biomasu tvoria drevené štiepky, odpad z drevospracujúceho priemyslu, lesníctva a poľnohospodárstva.
Takáto výroba tepla je komplexným riešením nielen z ekologického, ale z ekonomického hľadiska. "Využívame drevo z okolitých lesov. Vytvoríme pracovné miesta pre viac ľudí, pretože tým pádom potrebujeme pracovníkov na sťahovanie dreva z lesov. Čistíme zarastené lúky, čo je pomoc pre poľnohospodárov. Popol z takéhoto druhu kúrenia je najlepším hnojivom pre poľnohospodársku pôdu. Z ekologického hľadiska je dôležité aj to, že z komína vycháza len vodná para".
Ako dodal T. Roman, v Dobšinej pred štyrmi rokmi postavili plynovú kotolňu. Kvôli zvyšujúcej sa cene plynu však nevideli iný spôsob na úsporu pre obyvateľov, ako spaľovanie biomasy. Skúsenosti a kalkulácie v zahraničí potvrdili ich odhady.
"Príprava na projekt nebola náročná. Jednu tretinu už existujúcej kotolne sme využili na plyn, dve tretiny na spaľovanie biomasy. Pridali sme novú technológiu a fungujeme už mesiac".
Biomasa tvorí základné vykurovanie, no v prípade extrémne nízkych teplôt vzduchu pripoja aj plynové kúrenie. Ekologické a ekonomické vykurovanie využíva v 5-tisícovom meste 360 bytových jednotiek a budova polície. V dohľadnej dobe sa zrejme napojí aj tamojšie gymnázium. Firma vyrába teplo i v Slavošovciach a v Plešivci. Tam sa, na rozdiel od Dobšinej, kvôli zvyšovaniu ceny plynu zvýši aj cena za teplo o približne 50 korún.
Nový systém vykurovania s využitím prírodných daností regiónu je dlhoročnou myšlienkou, ktorú presadzoval primátor mesta Ján Vozár, miestni poľnohospodári aj predseda KSK Rudolf Bauer. Projekt stál podľa T. Romana necelých 6-miliónov korún, sumou 2,7-milióna korún prispelo ministerstvo hospodárstva SR prostredníctvom pomoci „de minimis", ostatok pochádzal z vlastných prostriedkov firmy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
