Priemyselný park má údajne prvého vážneho investora!
Rožňava - „Investovať na Rožňava Bani v plánovanom priemyselnom parku by chcela japonsko-ruská firma. Išlo by o závod na spracovanie kremíka,"
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
uviedol pre Gemerský denník Korzár primátor Rožňavy František Kardoš (na snímke). "Je to v štádiu rokovaní, boli sa tu viackrát pozrieť a investíciu podporuje agentúra SARIO i minister hospodárstva," dodal.
Zverejniť meno investora a podrobnosti jeho zámeru však nechcel, kým to nebude úplne isté. Medzi mestami a obcami je v súboji o investorov veľká konkurencia a špekulanti s nehnuteľnosťami tiež nespia. Rožňava už získala podľa Kardoša pre budovanie priemyselného parku platné stavebné povolenie. "Mesto podá žiadosť o financie zo štrukturálnych fondov EÚ hneď ako to bude možné a pokúsi sa získať aj podporu zo štátneho rozpočtu. Podklady sú pripravené," povedal primátor.
Na adresu pochybovačných hlasov uviedol, aby sa nechali prekvapiť. "Verím, že to tentoraz vyjde a situácia z nedávnej minulosti sa nezopakuje. Mesto už splnilo všetky podmienky," dodal.
Ako je známe, Rožňava získala na výstavbu priemyselného parku pred troma rokmi 2,3-milióna eur z fondu Phare. Nemala však vysporiadané pozemky ani dostatok vlastných peňazí na spolufinancovanie a tak o eurodotácie prišla. Navyše samospráva nemala za sebou ani seriózneho investora. Vytváranie nových pracovných príležitostí aj cez priemyselný park je najdôležitejšou súčasťou hospodárskej stratégie mesta. Samospráva pripravuje Program rozvoja mesta so strednou i dlhodobou víziou a zapája do jeho tvorby odborníkov i verejnosť. Program analyzuje dnešný stav mesta, jeho silné i slabé stránky a hľadá východiská v zlepšení kvality života, s dôrazom na sociálno-ekonomickú a hospodársku oblasť.
"Určite sa v ňom nájde priestor i na skvalitnenie športového a spoločenského vyžitia, ako i na dostavbu športového areálu, vrátane krytej plavárne," uviedol primátor.
Podľa neho sa v posledných mesiacoch zlepšila ekonomická situácia mesta, pretože bremeno úveru od rakúskej Kremskej banky prevzala na seba za výhodnejších podmienok VÚB. Mestu sa vrátili založené nehnuteľnosti, podiely v mestských firmách i nárok na podielové dane, ktoré mali pripadnúť rakúskej banke, ak by nesplácalo pôžičku. Na otázku, či mesto neuvažuje o raitingu, ktorý by nezávisle zhodnotil finančnú situáciu mesta a jeho schopnosť splácať záväzky, čím by sa mu uľahčil prístup k úverovým zdrojom, primátor povedal, že ho vedenie samosprávy ani poslanci nepovažujú v súčasnosti za dôležitý.