väčšia, ak nie sú stanovené jasné pravidlá, za akú prácu navyše majú byť oceňovaní. Dlhodobá prax v Rožňave ukazuje, že pre nárok na odmeny stačí byť voleným funkcionárom a "vykazovať činnosť."
Hovorí o tom aj posledná mimoriadna 50-tisícová odmena primátorovi. František Kardoš údajne vyvinul mimoriadne úsilie, aby získal pre mesto peniaze zo štátneho rozpočtu. Tieto peniaze však boli na výstavbu školského športového areálu vyčlenené ako súčasť bývalej komplexnej bytovej výstavby už dávno, akurát sa presúvali medzi jednotlivými ministerstvami. Jeho nebývalou zásluhou teda malo byť, že posledný 12-miliónový balík financií na dokončenie ihriska dostalo práve mesto a nie viaceré obce na rôzne stavby, ako bol pôvodný úmysel. Čo preto primátor osobne urobil, však nie je jasné. Možno párkrát zaklopal na správne dvere v Bratislave, alebo oslovil niekoľko vplyvných osôb, aby vec potlačili. Alebo urobil niečo celkom iné. Čo, to však nevedno, pretože o tom neexistuje žiadny záznam, z ktorého by sa dala vyčítať výška zásluhovosti a oprávnenosti na udelenie mimoriadnej odmeny.
Napriek absencii týchto rukolapných dôkazov ju poslanci schválili. Asi uverili pohľadu prvého muža mesta na vlastnú zásluhovosť. Nič to však nemení na tom, čo vyplýva z dostupných objektívnych informácií. A to, že primátor dostal odmenu za súčasť svojej normálnej pracovnej náplne. Umožnil to vágny odmeňovací poriadok schválený zastupiteľstvom, ktorý nič nehovorí o splnení konkrétnych podmienok priznania takéhoto ocenenia, ani o jeho výške. Pripusťme, že Kardoš skutočne urobil čosi nad rámec svojich povinností. Prižmúrme oko, že v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, za plat a pravidelné odmeny, ktoré berie, len to nevie zdokumentovať. V takom prípade by sa dalo o ocenení uvažovať.
Povedzme ako u primátora Lučenca, ktorému poslanci udelili 90-tisíc korún za prácu na pritiahnutí zahraničného investora do mesta. Stalo sa tak po podpise zmluvy s firmou Johnsons Control, ktorá sa zaviazala preinvestovať miliardu korún a vytvoriť vyše 500 pracovných miest, čo už je neodškriepiteľný výsledok. Ale práve kvôli nemu je lučenecký prípad s rožňavským neporovnateľný, ako sú neporovnateľné i zásluhy oboch predstaviteľov miest i výška odmien, i keď primátor Rožňavy ohodnotil svoj výkon pôvodne rovnakou sumou.
Niet sa čo diviť. Pre vrcholové vedenie rožňavskej samosprávy je totiž už roky príznačné, že z čohokoľvek chce mať profit, akurát za neúspech nik nezodpovedá. Napríklad za krach projektu priemyselného parku a prepadnutie vyše 80-miliónov korún z fondu Phare. K zodpovednosti za toto fiasko sa primátor nehlási, nehovoriac o nejakej finančnej sankcii, trebárs v podobe neudelenia žiadnych odmien do konca volebného obdobia. Bolo by však naivné niečo podobné očakávať. Opak je pravdou. O to ironickejšou, že dostal odmenu za neoveriteľné zásluhy na financovaní stavby, o ktorej napriek všetkému povedanému, existujú ešte navyše vážne pochybnosti v súvislosti s jej kvalitou a skutočnou výškou preinvestovaných prostriedkov. To už je ale iná kapitola. A bude okolo nej ešte poriadne horúco.
(autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
