rozpočtu, alebo majú fungovať na čisto podnikateľskej, či akejsi hybridnej verejno-komerčnej báze? Aký informačný štandard majú poskytovať? Majú byť objektívne, názorovo nezávislé, alebo reprezentovať len predstavy vedenia samosprávy? Na tieto a ďalšie otázky sa vedenie Rožňavy pokúša dať neúspešne odpoveď roky.
Riešenie masmediálnej politiky mesta bolo na programe zastupiteľstva už niekedy pred desiatimi rokmi a odvtedy sa nič nezmenilo, s výnimkou zastavenia vydávania Rožňavských novín. Do schránok prichádzali síce zadarmo, reálne však stáli mesto a jeho občanov okolo milión korún ročne, čo je asi 50 korún na hlavu. Navyše ich dostával aj ten, kto nechcel a boli oveľa viac použiteľné na iné veci než na čítanie. Motívom ich zrušenia boli finančné suchoty. S tými zápasí aj mestská televízia, ktorej na fungovanie sotva stačí terajší rozpočet, nehovoriac o frekvencii, obsahu a kvalite vysielania. Logicky z toho vyplýva, že nová snaha riešiť mediálnu politiku mesta by preto mala smerovať k odbremeneniu rozpočtu a zlepšeniu jej kvality i finančného zázemia. To by sa ale samospráva musela vzdať svojho priameho vplyvu na média a ťarchu ich financovania a obsahu preniesť na súkromný, nezávislý a odborne zdatný subjekt.
A tu je pes zakopaný. Strach z objektivity, kritiky a informačnej komplexnosti jej to nedovolí a radšej obetuje nejaký ten milión z vreciek daňových poplatníkov, než aby sa vzdala svojej hlasnej trúby. Svedčí o tom aj výsledok posledného konkurzu na komplexné riešenie mestskej masmediálnej politiky. Jej potencionálny nositeľ, firma Greart z Košíc Ľubomíra Gregu, ktorý zodpovedal za obsah Rožňavských novín a pripravoval volebnú kampaň terajšieho primátora, by mal dostať od mesta 1,5-milióna korún.
A v tom je podstata, prečo primátor František Kardoš už teraz predčasne verejne hovorí o firme Greart ako o víťazovi konkurzu. Napriek tomu, že existujú vážne pochybnosti o splnení základných konkurzných podmienok, na čom sa zhodlo i zastupiteľstvo a uložilo hlavnému kontrolórovi, aby prešetril výberový proces. Blížia sa totiž voľby a mať svojho človeka, ktorý by riadil mestské médiá, je terno. Voliči sa predsa musia dozvedieť pozitívne informácie o doterajších neuveriteľných úspechoch svojich volených predstaviteľov.
Mesto, v ktorom médiá závisia na úzkych skupinových záujmoch však chátra. Rožňava je i pätnásť rokov po systémovej zmene politického režimu, toho žiarivým príkladom. Dôsledkom je nenáročné, nehybné a zatuchnuté prostredie, ktoré nevyužíva dostatočne svoj potenciál. A to i vďaka mestským médiám, ktoré si neplnia verejnoprávnu funkciu. Nič na tom nezmení ani najnovší pokus o definovanie a vykonávanie akejsi mediálnej politiky. Skôr naopak. Čo iné si myslieť o hre s konkurzmi, menení ich podmienok, dvojakom metri na rôznych uchádzačov a o údajnom víťazovi, ktorý nie je držiteľom vysielacej licencie. Predstaviť si, ako bude vyzerať nová mediálna politika mesta v jeho podaní, nebude teda vôbec zložité. Podľa nášho názoru namiesto jej skvalitnenia to bude rýdza leninská propaganda, tak ako tomu bolo doteraz. Mesto nič neušetrí, občania nezískajú. Akurát porovnateľný balík komunálnych peňazí ako v nedávnej minulosti, pretečie cez súkromnú firmu. Na takejto masmediálnej politike získajú len tí, pre ktorých je miesto v súčasnej nenáročnej komunálnej politike životným údelom, pretože nič iné robiť nevedia.
(autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
