Výnimkou nebolo ani to minulotýždňové. Dôvodom je neúmerne dlhý čas rokovaní, niekedy je to hotový maratón. Podľa odborníkov na hygienu a fyziológiu práce pritom poslanci rokujú v najmenej vhodnom čase - vo večerných hodinách. Navyše, takmer každý z nich predtým venuje čas svojej práci. A vzhľadom na niekoľkohodinovú duševnú záťaž bývajú rozhodnutia prijaté v takýchto podmienkach málo efektívne. Dôkazom môže byť hlasovanie, ktorým poslanci prakticky zmietli zo stola uznesenie ohľadom umiestnenia skládky odpadu, ktoré už schválili pred dvomi rokmi a mestský úrad na "dotiahnutie" úradných záležitostí minul niekoľko desiatok tisíc korún. Výsledkom nie celkom pochopiteľného momentu bola chvíľa ticha, potom prekvapenie a nadôvažok polemika, čo s tým teraz urobiť. Ďalším dôkazom nesústredenosti a únavy bola vo štvrtok verejná diskusia. Poslanec Juraj Dubovský počas nej navrhoval rokovanie skončiť, no nezaregistroval, že do diskusie sa ešte hlási občan. Svoj návrh stiahol s ospravedlnením, že je už unavený. Poslanec Arpád Laco sa síce zapojil do diskusie, ale svoj príspevok sa snažil skrátiť, ako povedal, aj kvôli tomu, že vie, že každý je už unavený. Niektorí poslanci ku koncu už radšej ani nerozprávali a ľuďom sa naskytal len pohľad na ich podoprené hlavy. Niekomu to vyvoláva úsmev na tvári, inému obavu z toho, aké rozhodnutia s priamym dopadom na občanov v takýchto podmienkach poslanci prijmú.

Štvrtkové zasadnutie trvalo takmer 6 hodín. "Bolo už aj dlhšie. Tuším 7-hodinové," povedal primátor mesta František Kardoš. Riaditeľ Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote Dušan Béreš potvrdzuje už neraz medializované informácie o tom, ako dlho sa človek dokáže plne sústrediť a koľko času by sa malo venovať prestávkam. "Intenzívne sa vie sústrediť asi 30 minút. Postupne tej sústredenosti ubúda. Vonkajšie prejavy ako pohybovanie sa, zívanie, šúchanie očí, či rozprávanie sa mimo aktuálnej debaty, to je výsledok toho, že treba urobiť prestávku. Stačí desať minút a po nich sa človek znovu dokáže sústrediť, ale zase plne len na tých 30 minút".

V rámci rimavskosobotského regionálnej úradu verejného zdravotníctva sa tejto tematike venujú i v posudzovaní hygieny pedagogického režimu a zadeľovania jednotlivých vyučovacích hodín. Ako povedal D. Béreš, kvôli fyziologickému útlmu napríklad neodporúčajú dávať intelektuálne náročné predmety ako matematika, či cudzie jazyky na popoludňajšie hodiny. Týka sa to síce školákov, podľa D. Béreša by sa toto odporúčanie však malo uplatňovať aj u dospelých. "Z hľadiska fyziologických a biologických rytmov človeka je najmenej efektívny čas medzi 13. a 15. hodinou. Vtedy by intelektuálne namáhavé činnosti ľudia vykonávať nemali. Výkonnosť potom na istý čas vystúpi, ale k večeru sa zase znižuje. Popoludňajšie rokovania nie sú efektívne, najmä keď im predchádza intenzívna predchádzajúca činnosť."

Primátor F. Kardoš vie o týchto odborných poznatkoch a uznáva, že raz sa už otázkou rokovacích hodín zaoberali. "Chceli sme zasadať od desiatej dopoludnia, ale väčšina poslancov má svoju profesiu a asi polovica z nich prísť nemôže. Takto je to poriadny maratón, ale program a počet rokovacích bodov závisí od potreby," hovorí primátor. Sám mal vo štvrtok už len do začiatku rokovania toľko povinností, "že by to stačilo na celý deň, nieto ešte rokovať". Prestávky vyhlasoval každé dve hodiny. Ako povedal, riešenie vidí len v racionálnejšom rokovaní a v snahe vážiť si čas toho druhého. Kým sa tam nestane, budú sa Rožňavčania musieť pozerať na "maratóncov" aj z inej, než profesijnej stránky. Primátor totiž na otázku, kedy už nebudeme vidieť zívajúcich a hlavy si podpierajúcich poslancov, rokujúcich o veciach verejných, odpovedal: "Všetci sme len ľudia".

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer