OZ Košice, závodu Povodia Hornádu a Bodvy, pracoviska v Dobšinej. Dôvodom ich snahy je príprava na stekanie veľkého množstva vody do priehrady v prípade, že by nastalo výrazné oteplenie. Ak by prišiel ešte dážď a v priehrade by nebolo na vodu dosť miesta, zatopilo by Hnileckú dolinu. Katastrofické scenáre však Ján Vilim z dobšinského pracoviska nateraz nepredpokladá. V týchto dňoch je na Dedinkách vyše dvojmetrová rezerva, vyše 3 milióny kubíkov, práve na prvé nárazové vody.
"Nič sme kvôli prevencii nevylievali do Hnilca. Všetka voda išla cez turbíny a vyrábali sme z toho elektrickú energiu. Keby sme to pustili do Hnilca, zdvihla by sa hladina a celú dolinu by zatopilo. Takto vieme udržiavať stav hladiny aj so zásobným priestorom," vysvetľuje J. Vilim.
Na Dedinkách zatiaľ zvýšené množstvo roztápajúceho sa snehu na hladine nevidieť. Včera tam bolo mínus sedem stupňov, deň predtým ešte mínus pätnásť. Na priehrade je stále 61 centimetrov ľadu, na Hnilci miestami aj 28 centimetrov. Jeho rozbíjanie by bolo kontraproduktívne, pretože by vznikli zábrany z ľadových krýh. Keby však bolo najhoršie a z priehrady by sa do Hnilca valili prívalové vody, nasadili by stroje na rozbíjanie ľadu len v určitých úsekoch. "Máme vytypované lokality pri Nálepkove, Gelnici a pri Švedlári. To by sme museli rozbíjať, lebo pred štyrmi rokmi v poslednej menovanej lokalite zatápalo rómsku osadu. Práve kvôli ľadovým zátarasám," dodáva J. Vilim.
Upozorňuje, že nik nevie na sto percent predpovedať, či všetky preventívne kroky vodohospodárov zabránia možnej povodni. "Urobili sme však v predstihu všetko pre to, aby sme ľudí neohrozili. Teraz už len ostáva veriť, že sa sneh bude topiť pomaly, nenastane veľké oteplenie a všetko to pekne zariadi príroda. A čakáme, čo bude, koľko vody bude v prítokoch, pritekajúcich do priehrady. Veď takú snehovú nádielku sme nemali posledných 15 rokov".
Len na porovnanie, vlani mali vodohospodári o takomto čase už korytá prázdne. Teraz sú neustále v pohotovosti. Naopak, hladina rieky Slanej je na úrovni minulých rokov. "Všetky sledované toky, teda Muráň, Štítnik, Slaná aj Rimava sú v norme a ani neočakávame, že z týchto nížin sa dovalí väčšie množstvo vody. Slaná má momentálne asi 40-centimetrovú hladinu a prvý stupeň povodňovej aktivity vyhlasujeme pri 180-cenitmetroch. Takže miesta je dosť," hovorí Ladislav Kováč z plešiveckého pracoviska rimavskosobotského závodu Povodia Slanej. Aj na Slanej a jej prítokoch však kvôli otepľovaniu bedlivo sledujú ich hladiny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
