Lucia GALLÍKOVÁ
Raz som sa ako divák zúčastnila predstavenia istého tanečného divadla. Tri páry tanečníkov v ňom predstavovali tri rôzne vzťahy a ich postupný vývoj. Cestou z predstavenia si ku mne v autobuse náhodou prisadol človek, z ktorého sa po chvíli vykľul psychológ a musím sa priznať, že som bola prekvapená, koľko spoločného zrazu mali tanec a veda o ľudskej psychike. V každom prípade, mojím najsilnejším dojmom z predstavenia i rozhovoru bolo uvedomenie si niečoho veľmi banálneho a pritom niekedy tak ťažko pochopiteľného že isté veci sa dajú vychutnávať iba s ľahkosťou.
Od tohto stretnutia uplynulo niekoľko mesiacov a ja som časom zabudla aj na svoj najsilnejší dojem z tohto zážitku. A nebyť toho, že sa mi naskytne príležitosť stráviť niekoľko hodín s človekom, ktorý túto ľahkosť chápe úplne prirodzene, ktovie, kedy by som si na ňu opäť spomenula.
Tým človekom bola bratrancova päťročná dcérka, ktorá, ako väčšina detí v jej veku, ešte nie je zaťažená starosťami. Aj ten najmenší človiečik má síce svoje trápenia, na ktoré sa občas potrebuje posťažovať (v tomto prípade to boli "starosti" s mladším bračekom), nevenuje im však všetku svoju energiu.
Starosti malých nie sú pre malých o nič menšie ako starosti veľkých pre veľkých. Rozdiel je v tom, že zatiaľ, čo dieťaťu stačí, aby sa vyrozprávalo, dospelý človek myslí na to, čo ho ťaží, celé hodiny, dni a niekedy aj roky.
Veľa starostí človeka ubíja, ale ak myslí iba na to, že ich má, nič tým nevyrieši a navyše svojím pochmúrnym myslením pritiahne ďalšie. Niekedy je naozaj lepšie chovať sa ako dieťa. Vysťažovať sa, poplakať si a ísť ďalej. Ktosi múdry raz povedal, že ak problém má riešenie, je zbytočné robiť si starosti. A ak riešenie nemá, starosti nepomôžu. Inými slovami, mnohé z toho, čo nás trápi, nás natoľko zaťažuje, že namiesto toho, aby sme hľadali riešenie alebo sa zmierili so situáciou a šli ďalej, prešľapujeme na mieste a plačeme nad vlastným nešťastím.
Na tejto planéte ešte nežil človek, ktorý by to mal ľahké. Každý má svoje trápenia a aj mnohí z tých, ktorí navonok pôsobia vyrovnane a šťastne, zvádzajú každodenne množstvo bojov so životom i sebou samými. Život nebol stvorený pre to, aby bol jednoduchý a pohodlný, ale preto, aby nám dal príležitosť učiť sa a napredovať. Životné prekážky, starosti, problémy alebo akokoľvek to nazveme, sú tu práve preto, aby sme v sebe objavovali to nepoznané. Žiadny kŕč v podobe trápenia nám nepomôže, lebo život prežili najšťastnejšie tí, ktorí ho brali s ľahkosťou, bez ohľadu na to, či ho mali "ľahký" alebo "ťažký".
Autor: S ľahkosťou
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
