kovov, bude o pár týždňov zatopená. Chýba už iba niekoľko metrov, aby hladina vody dosiahla povrch. Potvrdil to Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi. Podľa jeho predsedu Antonina Baffiho sa skutočný postup zatápania od výpočtov líšil a voda stúpala pomalšie. Pôvodne sa predpokladalo, že baňa bude pod vodou o viac ako rok skôr. Varovný scenár, že banské vody budú prekyslené a postupom času začnú podmáčať neďaleké mesto, sa zatiaľ nepotvrdil. Neboli zaznamenané ani nežiaduce priesaky v okolí. No nenašiel sa ani investor, ochotný zatápanie zastaviť a obnoviť ťažbu. Nepotvrdili sa ani informácie o vážnych zahraničných záujemcoch. Obvodný úrad životného prostredia (ObÚ ŽP) v Rožňave vydal v minulých dňoch rozhodnutie o podmienkach vypúšťania banských vôd. V dokumente, ktorý zatiaľ nie je právoplatný, sa hovorí o pravidelnom monitorovaní vybraných parametrov vody z Mária bane, vrátane kyslosti, chemického zloženia, ropných látok, či rádioaktivity. Rozhodnutie, predbežne vydané na rok, tiež požaduje vybudovanie záchytávača škodlivých látok na výpusti. "Považujeme tieto požiadavky za dostatočné, ak by došlo k akémukoľvek zhoršeniu ukazovateľov, sme pripravení zasiahnuť," hovorí prednosta ObÚ v Rožňave Peter Kliment.
Zástanca ťažby v Mária bani a odporca zatápania, profesor Félix Sekula z Fakulty Berg Technickej univerzity v Košiciach, je stále presvedčený o jeho negatívnych ekologických dôsledkoch , ktoré sa môžu prejaviť v dlhodobejšom horizonte. Monitoring zatápania nebol podľa neho dostatočný. Mali sa urobiť prieskumné vrty, ktoré by ukázali, či sa usadeniny pod Rožňavou naplnili vodou z bane alebo nie. Soňa Cicmanová zo spišskonovovesského pracoviska Geologického ústavu Ľudovíta Štúra, spoluautorka štúdie o hydrogeologických vplyvoch zatápania Mária bane tvrdí, že obavy sú neopodstatnené. Podľa nej väčšina nezávislých oponentov dala za pravdu zisteniam štúdie, ktoré názory banských odborníkov z fakulty Berg vyvrátili. Jeden z členov oponentskej rady, profesor Jindřich Cigánek z Vysokej školy baňskej, Technickej univerzity v Ostrave, ktorý je autorom predlohy českého zákona o likvidácii baní a znalcom ich sanácie, predsa len negatívny scenár prezentovaný odborníkmi okolo profesora Sekulu nevylúčil a navrhol vypracovať projekty likvidácie bane z pohľadu jej vplyvov na životné prostredie, odstránenia banských škôd a komplexného monitoringu.
Väčšina zainteresovaných odborníkov odporučila tieto projekty pripraviť a zaradiť baňu do útlmového programu rudného baníctva. Nič z toho sa však doposiaľ neuskutočnilo. "Problémom sú financie a nevysporiadané majetkovo-právne vzťahy", hovorí pracovník regionálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja Milan Husár. Mária baňa síce bola do útlmového programu zaradená, ale neskôr i vyňatá. Dôvodom bol nesúhlas ministerstva financií, ktoré požaduje, aby sa na sanačných prácach podieľal aj súkromný vlastník. Držiteľom dobývacích práv je stále spoločnosť Želba Spišská Nová Ves v konkurze, vlastníkom povrchových objektov bane firma Rudohorská investičná spoločnosť Rožňava. Podmienkou ich kúpy v konkurze bolo i prevzatie práv k bani a ložisku. Firma už požiadala o ich prevod čo banský úrad v súčasnosti posudzuje. Zatápanie Mária bane, v ktorej sa nachádza asi 3,5-milióna ton zásob rudy s obsahom farebných kovov, začalo na jeseň v roku 2000. Ak by došlo k najhoršiemu, škody by boli nedozierne. Mária baňa bola poslednou funkčnou baňou v tradične banskom regióne Rožňavy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
