zapretia otcovstva. Prípadov, keď sa súd v Rožňave zaoberal súhlasným uznaním otcovstva, je nemálo, rovnako ako matiek, ktoré vlastne ani nevedia, kto otcom ich narodeného dieťaťa je. Rovnako ako otcovia však majú aj matky právo na zapretie otcovstva, teda majú právo zaprieť otcovstvo napríklad svojho manžela. Dokazovanie otcovstva je často komplikované, mnohí otcovia sa odmietajú podrobiť skúške DNA odvolávajúc sa pritom na ústavu, ktorá im zaručuje právo na súkromie.

V Rožňavskom okrese sa súd v roku 2004 zaoberal 78 prípadmi súhlasného uznania otcovstva. Z tohto množstva 10 až 15 žien ani len nevedelo, s kým splodili svoje dieťa, dozvedeli sme sa od pracovníčky Okresného súdu v Rožňave.

Ak sa žena nerozhodne ináč, v praxi vyzerá uznanie otcovstva nasledovne: Ak slobodná, či rozvedená matka porodí dieťa a na matrike nedôjde k súhlasnému uznaniu otcovstva zo strany otca, oznámi matrika zistenú skutočnosť príslušnému súdu. Súd potom pozve matku na výsluch, kde ak vie, uvedie meno domnelého otca. Nasleduje predvolanie otca dieťaťa a jeho uznanie pred súdom za svoje. Otec tak na základe dohody, alebo rozhodnutia súdu platí aj výživné na dieťa. V prípade, že otec dieťa neuzná za svoje, proces pokračuje. Ako sme sa ďalej dozvedeli na Rožňavskom súde, "oznámenie o danej veci putuje potom na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Jeho pracovníci tam ako zástupcovia dieťaťa spíšu s matkou návrh na uznanie otcovstva. Súd vytýči následne pojednávanie. Ak aj tam otec tvrdí, že nie je otcom dieťaťa, nasleduje znalecké dokazovanie a to vyšetrením účastníkov analýzou genetického materiálu DNA".

Návrh na uznanie otcovstva však môže dať aj samotná matka. Tak to bolo aj v prípade istej matky z Revúckeho okresu, ktorá súdu popísala presne dobu, keď sa s otcom svojho dieťaťa stýkala intímne a svoje tvrdenia dokladovala aj svedectvom niekoľkých známych, ktorí o pomere medzi ňou a otcom dieťaťa vedeli. Súd aj napriek tomu, že sa otec odmietol podrobiť skúške DNA, mohol uznať jeho otcovstvo. Opieral sa tak o fakt, že otec odmietnutím skúšky DNA neuniesol na ňom ležiace dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní závažných okolností vylučujúcich jeho otcovstvo.

V prípade, že sa muži odmietajú podrobiť skúške DNA, má súd aj napriek článku 16 Ústavy SR o nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia právo dať ich predviesť za asistencie policajných zložiek. Ako ďalej hovorí ústava, nedotknuteľnosť osoby môže byť obmedzená len v prípadoch ustanovených zákonom, nejde teda o porušenie práva na ochranu súkromia, ale o riadny zákonný postup, ktorý ma oporu v právnych predpisoch.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer