stredisko - Credit0623 projekt „Moja druhá šanca!". Projekt je financovaný z peňažných prostriedkov EÚ - Phare 2002 - Grantová schéma rozvoja ľudských zdrojov. Ide o odborné vzdelávanie v oblasti úprav verejnej zelene, ovocinárstva, sadovníctva a vinohradníctva. Projekt je určený len evidovaným nezamestnaným, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, alebo nemajú ukončené vzdelanie.
Celý projekt je rozdelený na dve časti. Prvá časť sa práve začína realizovať priamo v Rožňave, a ide o poradenskú aktivitu. Druhú časť tvorí odborné vzdelávanie - rekvalifikačný kurz: Zakladanie a údržba verejnej zelene, sezónne práce v ovocných sadoch a vinohradoch, ktorý sa bude konať v priestoroch SOU poľnohospodárske Štítnik. Po úspešnom absolvovaní rekvalifikačného kurzu získajú účastníci osvedčenie, ktoré je akreditované Ministerstvom školstva SR.
Všetky náklady projektu sú pre účastníkov hradené zo zdrojov EÚ - Phare 2002. Absolventi tohto projektu získajú nielen teoretické, ale aj praktické zručnosti v oblasti záhradníctva, ovocinárstva a sadovníctva, doplnia si svoje vzdelanie, čím sa zvyšuje ich šanca uplatniť sa na trhu práce.
Maroš Raffay, Štítnik
* * *
Mládež a jej budúcnosť
Téma o uplatnení mládeže v spoločnosti je prioritou dneška a stala sa celosvetovým trendom. Odborne pripravená mládež predstavuje neoceniteľný zdroj možností. Vychádzajúc zo základnej tézy Európskej únie, mladých ľudí nesmieme považovať za príťaž, ale za aktívnu hybnú silu sveta. Vzdelaní a kvalifikovaní ľudia boli, sú a vždy budú meradlom úrovne a prosperity každej krajiny.
Človek sa túži profesionálne uplatniť, byť spoločensky uznaný a ohodnotený. Ak to nenájde doma, odíde tam, kam mu to umožnia, teda do zahraničia. Faktom je, že každý deviaty občan Slovenska uvažuje o odchode z vlasti. Prevažnú časť však tvoria študenti a absolventi stredných či vysokých škôl.
Najčastejším dôvodom úvah o odchode je predovšetkým slabá vidina uplatnenia sa na domácom trhu a nízka cena práce. Keďže mladí ľudia ešte nemajú záväzky, sú flexibilnejší a jazykovo nadanejší, majú väčšiu možnosť brigádovať alebo pracovať v zahraničí, prípadne i študovať na vysokých školách. Krajina tak stráca to najcennejšie čo má - ľudský potenciál.
Izolácia krajiny, či zabránenie mobility mladým ľuďom nie je možné, ani žiadúce. Za odchod nemožno predsa viniť tých, čo odchádzajú. Ak je niekto zručný a nenájde šancu využiť svoje vedomosti, nezostane na Slovensku len preto, aby bol doma. Napriek tomu, že mnohí vzdelaní ľudia vykonávajú len bežné robotnícke povolania, či práce v domácnosti, domov sa vracajú s nádejou, že slovenskí manažéri čakajú na ľudí so skúsenosťami zo zahraničia a znalosťou cudzieho jazyka. Predstavy sa ale rýchlo rozplývajú a neraz bývajú sklamaní.
Pri súčasnom rýchlom životnom tempe človek potrebuje nazbierať čo najviac skúseností, naučiť sa jazyk a overiť si svoje schopnosti aj na neznámej pôde. Nový štýl života - na nejaký čas zmeniť krajinu a zarobiť si peniaze, sa už dnes stal celosvetovým trendom.
Uvedomuje si naša spoločnosť, že únik mozgov môže mať negatívne dopady na prosperitu Slovenska v budúcnosti? Najúčinnejším spôsobom by bolo vytvorenie zdravého ekonomického prostredia, ktoré by ponúklo dostatok pracovných príležitostí. Musíme sa stať takou krajinou, kde sa oplatí žiť.
Tina Hustinová, Rožňava
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
