rovno do očí, nie je ničím obdivuhodným. Práve naopak. Pravdu, ak to tak vôbec môžeme nazývať, nemôžeme niekomu vchrstnúť do tváre, kedy sa nám zachce.

Jednou z najťažších vecí je uvedomiť si a priznať vlastné chyby. Zakomplexovanému človeku nepomôže, ak mu začnete vyčítať jeho komplexy, rovnako ako nešťastnému nepomôže, keď sa mu vysmejete, že vidí veci zbytočne čierne. Skutočným umením je otvoriť človeku oči vtedy, keď je na to pripravený. Nerobiť nič za neho, iba mu pomôcť vo chvíli, keď stačí naozaj málo, aby sa pohol konečne vpred. Určite si spomeniete na nejakú situáciu vo vašom živote, keď vás ktosi motivoval alebo naopak potopil už tým, že na vašu adresu povedal zopár slov. Slová majú nesmiernu moc a ak sú vyslovené v správnej chvíli, dokážu zázraky. Prednedávnom som v škole odovzdávala prácu, na ktorú som nebola dvakrát hrdá. Vedela som o jej nedostatkoch a tušila som, že príspevok môjho oponenta nebude ničím príjemným. Našťastie, mýlila som sa. Spolužiačka, ktorá dostala za úlohu zhodnotiť moju prácu mi síce nič nedarovala, ale namiesto toho, aby mi vyčítala to nespočetné množstvo chýb, ktorých som sa dopustila, upozornila na drobné pozitíva. A na koniec spravila niečo, čo mi zlepšilo náladu na celý zvyšok dňa. Povedala, „viem, že to dokážeš spraviť aj lepšie" a ja som sa len usmiala a v duchu jej poďakovala. Pretože to naozaj dokážem spraviť lepšie, tak ako všetko vo svojom živote dokážem spraviť lepšie, len mi to musel niekto pripomenúť.

Potopiť vie každý, podať ruku v správnej chvíli dokáže len málokto. Preto neverte tým, ktorí vás iba kritizujú a nevidia vo vás nič pozitívne. Určite sa mýlia.

Autor: Lucia Gáliková

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer