Chudobní ľudia by tak od nového roku mali dostať právne poradenstvo a zastupovanie pred súdom zdarma. Túto možnosť by mali zastrešovať centrá právnej pomoci, ktoré budú poskytovať predbežné konzultácie, základné právne poradenstvo, či spísanie podania. Advokáti v Gemeri však tvrdia, že filozofia "advokátov chudobných" existuje v praxi od nepamäti a sociálne odkázaní majú na bezplatnú právnu pomoc nárok aj dnes. Otázne však je, v akej pozícii sa ocitne právnik, advokát, ktorý príjme miesto takzvaného štátneho obhajcu. Ten má byť totiž platený štátom formou paušálnej odmeny.
"Myšlienka zákona nie je zlá. Musím však podotknúť, že obhajoba ľudí v hmotnej núdzi funguje v našej praxi už dávno. Problém však spočíva v realizácii súčasnej právnej úpravy. Dnes totiž advokát pridelený ex offo (z úradnej moci, povinnosti, z úradného príkazu - pozn. redakcie) má nevýhodné postavenie. Uvediem príklad. Klient, ktorého zastupujem, na základe rozhodnutia súdu napríklad v Michalovciach... Všetky náklady spojené s jeho zastupovaním si hradím sám a tieto náklady mi štát preplatí niekedy až o 5 rokov neskôr. V tejto dobe mi nie je jasné, na akom princípe by mal takýto advokát ex offo fungovať. To znamená, ak by som mal mať len klientov, ktorých by som zastupoval na základe rozhodnutia súdu, prípadne rozhodnutia iného orgánu, zrejme by som to odmietol. Uvidíme, aké budú podmienky a potom sa rozhodnem," uvažuje JUDr. Ladislav Csáko z Rožňavy, ktorý si myslí, že by takto stratil svoje nezávislé postavenie.
Hoci si predseda Slovenskej advokátskej komory (SAK) Štefan Detvai myslí, že by sa našiel dostatočný počet záujemcov zapísaných do zoznamu "advokátov chudobných", väčšina opýtaných obhajcov v Rožňavskom i Revúckom okrese túto možnosť odmieta. "Filozofia zákona je dobrá, do spomenutého zoznamu budem chcieť byť zapísaný. Ak však moje pracovné povinnosti presiahnu možnosť pracovať aj na vlastných prípadoch, odmietol by som ," uviedol JUDr. Pavol Halaj z Revúcej.
V zásade budú dve podmienky na to, aby si občan mohol nárokovať na bezplatnú právnu pomoc. Prvou z nich bude potvrdenie o stave hmotnej núdze a druhou podmienkou je charakter právneho sporu. Nesmie totiž ísť o bezúspešné uplatňovanie práva, napríklad v prípadoch, keď je toto právo premlčané. Podľa ministra spravodlivosti Daniela Lipšica bolo doteraz poskytovanie bezplatnej právnej pomoci ľuďom v hmotnej núdzi veľmi roztrieštené v rôznych právnych úpravách. Nebolo vôbec komplexné, obmedzovalo sa len na akési prvotné právne rady. Ak má byť prístup k spravodlivosti naozaj efektívny, tak by štát mal reálne zabezpečiť prístup k súdu a kvalifikované právne zastúpenie aj pre ľudí v hmotnej núdzi. Občan by tak zaplatil za právnu pomoc iba 150 korún. Tu sa však podľa niektorých advokátov natíska otázka, prečo sa hovorí o bezplatnom právnom poradenstve. Veď 150 korún predsa neznamená bezplatnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
