blízke mesto. Presne to sa týka Rožňavy a Mária bane, ktorá sa po piatich rokoch zatápania zmenila na obrovský podzemný bazén. Až zamrazí pri pomyslení, že by tie milióny kubíkov vody začali nekontrolovane unikať a zaplavovať okolie. Napríklad nemocnicu, domy a pivnice pod námestím, cintorín... Aj keď sa zdá takýto scenár veľmi málo pravdepodobný, nemožno ho bagatelizovať. Nevylúčili ho totiž ani niektorí banskí odborníci, ktorí si naopak myslia, že je celkom reálny. Iní odborníci zasa tvrdia, že nič také nehrozí.
Pravdou je, že zatiaľ sa žiadna katastrofa neudiala. Voda vyteká z bane tak, ako predpokladal projekt jej zaplavenia. A to dopravným tunelom popod Kalváriu, ktorým mali pôvodne nákladné autá voziť vyťaženú rudu do úpravne pri Nadabule. Napriek tomu, že je zdanlivo všetko v poriadku, nik nevie, ako by to vyzeralo, keby sa skutočne niečo stalo. Hlavne, kto by bol zodpovedný za škody a ich odstraňovanie? A či by bol vôbec ešte čas niečo podniknúť? Skutočnosť je totiž taká, že k Mária bani, ktorá má za sebou pohnutú históriu, časy slávy, budovateľského nadšenia, privatizácie aj úpadku, sa dnes okrem zlodejov železa nikto nehlási. Podľa banského zákona je za likvidáciu bane a elimináciu prípadných ekologických škôd zodpovedný posledný ťažiteľ, ktorému boli určené dobývacie práva. "Papierovo" je ním firma Želba v konkurze, ktorá reálne však nemá peniaze, aby nejaké opatrenia urobila.
Nový nadobúdateľ jej majetku, Rudohorská investičná spoločnosť sa zasa hlási len k povrchovým objektom bane a nie k podzemiu, pretože nie je držiteľom práv k ložisku. Navyše Mária baňa nebola zaradená do štátom financovaného útlmového programu rudného baníctva. Žiadne opatrenia požadované banskými odborníkmi na monitorovanie a zamedzenie vplyvov zatápania sa neurobili, lebo ich nemal kto zaplatiť. Z rovnakých dôvodov neboli dodržané podmienky vypúšťania banských vôd do Slanej, stanovené úradom životného prostredia. Znamená to napríklad, že do rieky môžu uniknúť ropné látky z bane, v ktorej sú zatopené strojné a technologické zariadenia. Bez ohľadu na to, čo zaplavená Mária baňa prinesie, hrá štát v tomto prípade so svojimi občanmi hazardnú hru. Na jej konci môžu byť nielen materiálne straty, ale i vážne škody na životnom prostredí a zdraví. Mohli by o tom hovoriť tí, ktorým pozostatky baníctva roky strpčujú rôznym spôsobom život a ich volanie o pomoc či odškodnenie, nechce nikto počuť. Ak sa postoj zodpovedných k týmto veciam radikálne nezmení, budú tu staré bane ešte dlho strašiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
