cestu do Dobšinej z Izraela, Nemecka, Rakúska, Česka a zo všetkých kútov Slovenska. Dorazili rodáci, niektorí aj s rodinami, od strednej generácie až po tú najstaršiu. Hoci každý z nich žije inde, jedno majú spoločné. V Dobšinej sa narodili a prežili tu kus svojej mladosti. "Ja som prišla z Ruskova pri Košiciach. Žijem tam už 25 rokov. Z Dobšinej som odišla v pätnástich rokoch, no mám tu ešte súrodencov, takže sem chodievam často a veľmi rada. Je to môj rodný kraj, som jednoducho spätá s týmto prostredím. Teším sa na každé takéto stretnutie," prezradila rodáčka, ktorá sa, okrem iného tešila aj na stretnutie so svojimi spolužiakmi. Jednou z nich je aj Bratislavčanka, ktorá do Dobšinej zavíta raz za rok. Žiaľ, už len k hrobom svojich blízkych. "Bola som na tomto stretnutí už aj pred piatimi rokmi. Musím, povedať, že v Dobšinej vidím rozdiely. Ale k horšiemu, kvôli istej skupine spoluobčanov". Ďalšia rodáčka, žijúca v Košiciach, sa odsťahovala z Dobšinej v roku 1968. "Odvtedy som v Dobšinej ani nebola. So svojimi spolužiakmi sa stretnem po 40 rokoch. Je to zvláštny pocit. Aj ja vnímam ten rozdiel v meste. Pôvodný vonkajší ráz si mesto zachovalo. Ale vnútro je také ošumelé," povedala Jiřina.
Niektorí rodáci sa po rokoch mienia v Dobšinej opäť usadiť. Možno z nostalgie, možno z túžby uniknúť z veľkomesta a vrátiť sa do pokojnejšieho prostredia. Patrí k nim aj Ondrej Priatka, pracujúci v činohre Národného divadla v Bratislave. "Cítim sa byť stále Dobšinčanom a tak som si tu kúpil domček. Chcem sa tu vrátiť," zveril sa posledný oslovený zo skupiny spolužiakov zo základnej školy, ktorí sa nevideli aj niekoľko desiatok rokov. O dojímavé chvíle nebola núdza. Rodáci sa zvítavali, spoznávali jeden druhého, spomínali. Organizátori rozposlali okolo 400 pozvánok do celého sveta. Veľa obálok sa vrátilo s oznamom, že adresát je neznámy, presťahoval sa, alebo zomrel. Tí, ktorí nemohli prísť, poslali množstvo listov a e-mailov. Napríklad Anna Mária Hofman, rodená Molnárová z nemeckého Halle píše: "Ľutujem, ale nemôžem sa zúčastniť, pretože sama takú dlhú cestu absolvovať pre môj zdravotný stav nemôžem a nenašla som doprovod". Vzrušujúce životné príbehy a spomienky rodákov trochu zatienili inak bohatý kultúrny program Turičných sviatkov. Vystupovali mieste deti, folkloristi, umelci z družobných mieste Dobšinej i dychové hudby. Do posledného miestečka "napráskané" námestie však návštevníci videli len pri piatkovom vystúpení skupiny Drišľak. Turičný jarmok bol oproti predchádzajúcim ročníkom omnoho chudobnejší. Trhovníci si na svoje v Dobšinej neprišli. Niektorí sa zbalili už v prvý deň jarmoku. Beztak bol najväčší záujem o stánky s občerstvením.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
