rybníky premenil na rozbúrené more. Podľa Jána Smékala z Slovenského hydrometeorologického ústavu v Košiciach zrejme dosahoval rýchlosť víchrice. "Vylúčiť to nemožno, hoci okolo Hrhova meracie zariadenie nemáme. Ale keď v Košiciach ráno dosahovala nárazový vietor rýchlosť víchrice, je veľmi pravdepodobné, že situácia bola podobná aj v Hrhove". Sila víchrice začína pri 75-kilometroch za hodinu. V Hrhove odhadovali ľudia aj 90-kilometrovú rýchlosť. Najviac fúkalo v skorých ranných hodinách. Vtedy vyvrátilo čerešňu aj s koreňmi, zachytila sa o drôty miestneho rozhlasu. Hrhovčania si už zvykli. Ale istia sa už pri stavbách domov. "Každú škridlu najprv prevŕtajú a priskrutkujú. A okná si zvyknú priklincovať," hovorí starosta obce Arpád Szepesi. "Asi pred šiestimi rokmi sa stalo, že na jednom dome vietor posunul celú strechu asi o meter a pol. Majiteľ ju totiž ešte nemal dokončenú a zaistenú".
Ľudia si museli zvyknúť aj na to, že na hlavnej ceste pri dedine dochádza k množstvu dopravných nešťastí. Keď fúka silný bočný vietor, neustále počuť "húkačky" záchranných vozidiel. Do priekop odfúkne kamióny a dokonca aj autobusy plné ľudí. Do včerajšieho popoludnia sa to stalo asi desiatim vodičom zväčša nákladných áut. V jednej chvíli sa mimo cesty ocitli šiesti naraz. Aj Hrhovské rybníky, inak úplne pokojné vody, pripomínali pobrežie mora s vlnami. "Pátral som, prečo je to tak, že v Hrhove je stále väčší vietor. Asi je príčinou vrch nad dedinou, hoci logicky by mal fungovať ako zátarasa. Možno tu sú nejaké víry. Keď je silný nárazový vietor, fúka aj 80 až 100-kilometrovou rýchlosťou. Ale takýto vietor je na koniec mája netypický" hovorí starosta. Podľa J. Smékala rýchlosť vetra závisí od smeru kotlín. Je možné, že tam nachádza k zosilneniu vetra práve pri prechodoch frontálnych systémov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
