Lucia GALLÍKOVÁ

Občas nechápem, ako je možné, že naše zmysly, na ktoré sa toľko spoliehame, sú v skutočnosti také nespoľahlivé. Ľudskému zraku ujde veľa podstatného, veľakrát nevidíme, čo by sme vidieť mali. Platí to aj o sluchu, ktorý býva často hluchý práve vtedy, kedy by mal byť najspoľahlivejším "donášačom" dôležitých informácií. A v podobnom duchu by sa dalo hovoriť aj o ostatných zmysloch, snáď s výnimkou toho magicky nazývaného šiesteho, ktorému zas pre zmenu mnohí nedôverujú. Ak sa vám potom zrazu stane, že sa vaše zmysly naraz prebudia a vy začnete vidieť, počuť alebo cítiť veci, ktoré ste dovtedy neboli schopní vnímať, asi vám príde trochu smutno ako málo z tohto sveta sa v nás odráža.

Moje zmysly tento rok prebudila vôňa agátov. Štvrtý rok sa pohybujem na približne rovnakých miestach, ale nikdy predtým som si neuvedomila, že v máji kvitnú agáty. Doteraz pre mňa neexistovali, až tohtoročné leto si zapamätám ako leto, kedy som po prvýkrát pocítila agátovú vôňu. Maličkosť. Iste. Ako tisíc iných, z ktorých pozostáva všetko, čo robíme a čím sme. Ale ak som potrebovala toľko rokov na to, aby som začala vnímať tak intenzívnu a všade prítomnú májovú vôňu agátov, čo všetko mi asi podobným spôsobom uniká? Čo všetko je v mojom, vašom svete, svete nás všetkých, zahalené rúškom ticha a tmy len preto, že svoje zmysly využívame podstatne menej akoby sme mohli (a najmä ten často podceňovaný šiesty, ktorý sa na rozdiel od predchádzajúcich piatich neviaže na žiadnu fyzickú časť nášho tela?). Je toho v nás, i vôkol nás veľa skrytého, akoby za horizontom nášho zorného uhla tvoreného hmatom, sluchom, čuchom, zrakom a chuťou. V živote sa učíme veľa vecí a pritom zabúdame využívať to, čo je pri skutočnom učení sa to najdôležitejšie dotýkať sa, počúvať, cítiť, vnímať a vychutnávať.

Autor: Vôňa agátov

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer