ďaleko. Posudzujeme "objektivitu" sveta na základe svojho názoru a nevedome sa staviame do pozície akéhosi "stredu" vesmíru, okolo ktorého sa všetko krúti. Ako často si myslíme, že naše starosti sú tie najväčšie a naša bolesť tá najsilnejšia, akú kto kedy zažil! Pritom stačí tak málo. Povzniesť sa nad chvíľu nad vlastné ego a pozrieť sa na svet a na ľudí v ňom aspoň o trochu objektívnejšie ako zvyčajne.
Zhodou okolností som si v jeden večer vypočula niekoľko životných príbehov. Jeden hovoril o manželoch, ktorí žili tridsať rokov v šťastnom manželstve, počas ktorého manželka prekonala tvrdý boj s rakovinou. Po piatich rokoch, kedy nad chorobou konečne zvíťazila, keď si s manželom konečne kúpili vytúženú záhradku, ktorej sa v dôchodku chceli venovať, ju zrazilo auto. Následky zranení boli smrteľné. Iný príbeh bol životnou púťou ženy, ktorá sa volala Emilie Schindler a spolu s manželom Oskarom zachránila počas druhej svetovej vojny životy stoviek Židov. Jej životný príbeh bol plný bolesti, utrpenia a sklamaní a v porovnaní s tým, čo prežila, by sa mnohí z nás museli zahanbiť pri každom povzdychnutí nad tým, aký je život ťažký.
Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Možno tieto slová pôsobia na prvý pohľad pesimisticky, no v skutočnosti sa v nich skrýva veľa optimizmu žijeme si totiž vskutku celkom dobre. Jediný problém je v tom, že to nevidíme. Príliš často sa zaoberáme sami sebou, ľutujeme sa a nechávame sa ľutovať. A pritom to, čo nás trápi, sú úplne normálne starosti, ktoré poznajú všetky ľudské bytosti. Naše problémy nie sú nijako výnimočné, ani nezvyčajné, napriek tomu, že so sebou mnohokrát prinášajú veľa bolesti. Venovať im priveľa času však nič nerieši. Život zabolel už v mnohých ľudských dušiach, no táto bolesť sa stala výnimočnou len u tých, ktorí ju dokázali niesť so vztýčenou hlavou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
