Prípad vraždy 265 etnických Nemcov v Přerove
V tieni oficiálnych podujatí 60-ročných osláv ukončenia druhej svetovej vojny si sotvakto spomenul na tragédiu karpatských Nemcov neďaleko severomoravského Přerova. O tejto udalosti sa nepíše vo Vlastivednom slovníku obcí na Slovensku, ani v žiadnych oficiálnych encyklopedických publikáciách vydávaných po tomto dátume až do dnešných dní. Prostredníctvom veľmi skromných, tichých rozprávaní niekoľko málo žijúcich obyvateľov mestečka Dobšiná v okrese Rožňava a informácií Múzea Komenského v Přerove sa postupne dostávali na verejnosť fakty o jednej z najnezmyselnejších masových vrážd nevinných žien, detí a starcov len preto, že ich predkovia pri budovaní prosperity tohto regiónu si zachovali etnický jazyk, jazyk nemecký. Čo sa vlastne v noci z 18. na 19. júna 1945 udialo? Tomuto strašnému činu predchádzala udalosť, ktorá mala súvis s koncom II. svetovej vojny. Nariadením okupačnej nemeckej armády boli etnickí Nemci koncom roku 1944 čiastočne dobrovoľne, ale hlavne násilne evakuovaní do Protektorátu Čechy a Morava. Dôvodom bol blížiaci sa front a sovietska armáda. Odchádzali predovšetkým ľudia z Dobšinej, Kežmarku, Mlynice na Spiši a Jánovej Lehoty. Po skončení vojny sa usilovali vrátiť sa späť do svojich domovov, ktoré museli nedobrovoľne opustiť. Osud zariadil udalosti tak, že 18. júla 1945 v Přerove sa stretol transport vracajúcich sa vysťahovalcov s transportom príslušníkov 17. Pešieho pluku z Petržalky - svojimi budúcimi katmi, ktorí sa vracali zo slávnostnej prehliadky z Prahy.
Vojenskému transportu velil štábny kapitán Surovčík. V transporte boli aj poručík Karol Pazúr a čat. aps. Smetana. Obaja po pochôdzke stanicou zistili, že sa v jednej vlakovej súprave hovorí po nemecky. Pazúr sa rozhodol, že títo ľudia sa už domov nevrátia. Nemcov postrieľajú a ich majetok si rozdelia medzi sebou, ako aj medzi ostatných vojakov. Dostali na popravu 20 samopalníkov a za miesto popravy si vyhliadli lokalitu Švédske šance neďaleko obce Moštenice. Miestnych obyvateľov donútili vykopať jamu a o pol desiatej večer doviedli obete, ktoré 100 metrov od jamy napriek plaču a prosbám detí, žien a starcov začali vraždiť. Keď zastrelili 71 ľudí, popravcovia si chvíľu oddýchli. Toto vraždenie pokračovalo až do piatej ráno. Popravených bolo 71 väčšinou starých mužov, 120 žien a 74 detí. Niekoľko dojčiat postrieľali v náručí matiek. Našli sa však ľudia, ktorí to začali hneď na druhý deň vyšetrovať.
Desiateho júla 1947 Ústavodárne národné zhromaždenie zriadilo komisiu, ktorá sa mala zaoberať aj masakrou v Moštenici pri Přerove. Za zločin dohovorenej vraždy 265 civilných osôb trestne stíhali jedine Karola Pazúra. Vojenský súd ho odsúdil na 7 a pol roka. Po odvolaní mu najvyšší súd v Prahe zvýšil trest na 20 rokov väzenia. Rozhodnutím Klementa Gotwalda mu trest znížili na 10 rokov a v roku 1952 amnestiou toho istého prezidenta vraha prepustili. Za každú jednu vraždu si odsedel len 50 dní. V októbri bol masový hrob pri Mošeniciach exhumovaný. Celú udalosť pripomína pomník v Přerove s českým a nemeckým nápisom, ako aj spomienková tabuľa na 106 obetí Dobšinských karpatských Nemcov na cintoríne v Dobšinej.
Tibor Harmatha
Autor: Program Kín
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
