malým synom šli po ulici, keď ponad nich preletel vtáčik a malého chlapčeka "označkoval". Tatko mu vysvetlil, že to prináša šťastie a keď sa ho synček opýtal, či sú šťastní, odvetil mu, samozrejme, že sme, veď ja mám teba a ty máš mňa. Odo dňa, kedy som o tejto krátkej príhode počula, som si na ňu veľakrát spomenula. Ani neviem prečo. Pre tú jednoduchosť a úprimnosť, ktorú v sebe mala alebo preto, lebo práve chvíľ akou bola táto, je dnes ako šafranu.

Je ľahké nechať sa strhnúť vyfabrikovanými predstavami o šťastí, ktoré sa na nás zo všadiaľ valia. Nechávame sa dobrovoľne vodiť za nos a predstierame, že isté spoločnosťou uznávané hodnoty nás napĺňajú pocitmi spokojnosti. Zvláštne je len to, keď sa pocity, ktoré v sebe hľadáme, nedostavia ani potom ako dosiahneme svoje materiálne ciele... Ku skutočnému šťastiu veľa netreba. Aspoň nie vo význame, ktorý robí z ľudí malé bágre zhŕňajúce na svoju malú hromádku stále viac a viac zbytočností. Otec a syn a ich malá príhoda s vtáčikom v sebe skrýva viac ľudského šťastia ako sa dá opísať slovami. Hodnotu takýchto chvíľ napriek tomu veľa ľudí nedokáže oceniť. Asi preto je na svete veľa úspešných, bohatých, no prázdnych ľudí, ktorí si úsmev mýlia s kŕčom, ktorý sa im zjaví na tvári vždy, keď sa pokúšajú tešiť zo života. V jednom slovenskom filme sa hovorí "možno práve pre túto chvíľu sme prišli na svet". A keďže nikto z nás nemôže vedieť, kedy tá chvíľa príde, treba život vnímať neustále a naplno. Aby nám tá "naša" chvíľa navždy nepretiekla pomedzi prsty.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer