namiesto plynu využívať na kúrenie tuhé palivo. Hoci sa plynofikácie niektorých obcí ukončili len pred niekoľkými rokmi, mnohí už plynové kotly odstavujú a budú kúriť drevom, ktoré je niekoľkokrát lacnejšie.
"Obec má plynofikáciu od roku 1994. Vtedy bolo kúrenie plynom neporovnateľne lacnejšie, nuž sme ľudí nahovorili na prípojky. Dnes sa situácia zmenila. Ľudia prechádzajú na kúrenie drevom," hovorí starosta obce Hrhov Arpád Szepeši. V Hrhove si ľudia na kúrenie kupujú odpadové drevo. V priebehu dvoch posledných rokov prešlo naň niekoľko domácností v obci a ďalšie stále pribúdajú. "Ľudia buď úplne odhlásia odberné miesto, alebo si nechajú aj kotol na plyn, aj kotol na drevo a nechajú si znížiť len paušál," uviedol starosta. Niektorí si však nenechali pôvodné kotle na drevo a tak sa ich investícia zvýši o kúpu nových. Ako však hovorí starosta, aj toto je lacnejšia verzia investície do tepla, ako tá za plyn.
V obci Rožňavské Bystré v Rožňavskom okrese majú plynofikáciu zavedenú len tri roky. Finančná položka za plyn už bola pomerne vysoká aj vtedy, preto si väčšina ľudí kotol na drevo ponechala. "Keď sme si to prepočítali, tak drevo na celú zimu stojí jednu domácnosť, to počítam taký väčší dom, asi 15-tisíc a plyn na to isté obdobie vyjde na takmer 50 tisícok. Je to neporovnateľné," hovorí starosta obce Ján Babič. Jedným dychom dodáva, že starosť mu robia dedinské "tetky", ktorým drevo nemá kto nachystať. "Kúria si gamatkami a šetria. Z dôchodku je platiť za taký drahý plyn ťažké," dodal J. Babič.
Očakávané zvyšovanie plynu o viac ako dvadsať percent zrejme najviac postihne ľudí žijúcich v mestách v panelákoch a bytových domoch. Hoci v tých starších kedysi existovala možnosť kúriť tuhým palivom, dnes sa to nedá. Väčšina komínov je v nefunkčnom stave a opravy, respektíve ich nové zavedenie stojí niekoľko stotisíc korún. Tie však občania vo svojich fondoch zväčša nemajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
