sedem stredoškolákov a vysokoškolákov, ktorí tu zbierali materiál na genetický výskum čerešní. Zameriavali a označovali stromy, zbierali z nich plody, listy a čerešne potom zavárali do cukrového nálevu. Kým časť vzoriek odošlú na výskum do Nitry a druhú časť na známy Agrokomplex, pivnicu tamojšieho obecného úradu zapĺňajú desiatky zaváranín. Projekt organizuje Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, katedra genetiky a šľachtenia rastlín. Brdárku si odborníci vybrali preto, lebo je tu na meter štvorcový najviac čerešňových stromov v širokom okolí. Po skompletizovaní materiálu budú skúmať, aký vplyv majú miestne čerešne na zdravie človeka, akú majú genetickú hodnotu a aký by mohlo mať ich množstvo prínos pre vidiecku časť obyvateľstva z hľadiska ďalšieho spracovania. Začiatkom júla preto do čerešňových sadov nastúpili brigádnici.
"Zameriavali sme stromy pomocou GPS-satelitného systému, označovali sme ich číselne, zhodnotili sme ich stav a parametre. Z každého stromu sme odobrali asi 50 listov a nazbierali asi 3 kilogramy čerešní," hovorí vedúca tímu Martina Vilimová. Dve tretiny zavarili do fliaš, zvyšok čerešní posielali každý druhý deň do Nitry. Mladí ľudia mali čo robiť a ich brigáda rozhodne nepatrila k tým pasívnym. O sady sa už roky nik nestaral, boli zarastené a zber všetkých informácií v členitom teréne bol fyzicky náročný. Niektorí brigádnici sa otočili v Brdárke skôr, než s robotou vôbec začali. "Doteraz sme narátali a zmonitorovali 1500 stromov a to ešte nie je všetko. Kým prejdeme celý kataster, predpokladáme, že ešte nájdeme ďalších 1000 až 1500 stromov. Už to nebude také pracné, pretože plody už nie sú a tak stromy len zameriame a označíme".
Kataster Brdárky má približne 613 hektárov, z toho 230 hektárov tvoria lesy, zvyšok poľnohospodárska pôda. Sady sú v bezprostrednej blízkosti obce. "V Brdárke sa pestovaním a predávaním čerešní ľudia kedysi živili," hovorí starosta Jaroslav Hric Jančo. "Ešte aj v medzivojnovom období chodili predávať do okolia Tornale, k Popradu a na Zamagurie, od Telgártu po Brezno. Za dva dni nazbierali 400 až 500 kíl čerešní, naložili ich na vozy a šli. Ešte aj 70-ročné ženy zdatne liezli po niekoľkometrových rebríkoch. Čo nepredali, to zavarili, alebo vyrábali čerešňovicu a čerešňové víno".
Naposledy sa sadmi výrazne zaoberali asi v 80. rokoch. Vtedy však ceny prudko stlačil veľkopredaj a Brdárčania už čerešne nedokázali predať za toľko, aby sa im oplatilo zbierať ich a spracovávať. V Brdárke pritom rastú pôvodné odrody, žiadne výsledky šľachtenia. Niektoré stromy majú do 100 rokov. Aká je ich genetická hodnota, ukážu až výsledky výskumu. Starosta verí, že snáď sa do malej dediny s kvantami čerešní vráti tradícia zberu, zavárania a predaja ovocia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
