dobre nepoznám a zabávam sa na tom, kam všadiaľ sa dá niektorými uličkami dostať. Jeden z uplynulých horúcich dní sa uberal podobným smerom. Trochu augustovej nudy ma prinútilo vytiahnuť päty z ničnerobenia a pobrázdiť ulice, na ktoré počas pracovných a školských dní akosi nezostáva čas. Na konci každej z uličiek som sa jednoducho vybrala tou, ktorá sa mi práve zapáčila a asi po dvoch hodinách som sa ocitla na mieste s výhľadom na celé mesto. Napriek tridsaťstupňovej horúčave som pocítila zvláštne osviežujúci pocit. Dole pod mnou sa hemžilo mesto a v ňom tisícky ľudských príbehov poskladaných z každodenných povinností. No z miesta, na ktorom som stála, to vyzeralo všetko nanajvýš malicherne. Nič z toho, čo sa dialo dole, sa z výhľadu nad mestom nedalo rozoznať. Doliehal ku mne len vzdialený tlmený hukot pulzujúceho mesta. Až sa mi nechcelo veriť, čo všetko sa tam dole denno-denne odohráva a aké oslobodzujúce je brať všetko na chvíľu s nadhľadom.

Nadhľad, to je pozrieť sa z výšky na mesto, s ktorým je úzko spätý váš život a uvedomiť si, že nech sa vám hocičo z toho, čo ste v ňom kedy zažili, zdá byť veľké, zhora to vôbec nie je vidieť. Ak sa príliš koncentrujete iba sami na seba, môžete ľahko dospieť k mylnému záveru, že ste centrom vesmíru. Iba vaše starosti sú veľké, iba vaše problémy neriešiteľné, iba váš život zložitý... Každému naokolo by ste vedeli hneď a zaraz poradiť, čo robiť inak, len keď príde rad na vás samých, chýba vám ten magický pohľad "zhora", z ktorého by ste mohli vidieť veci v širších súvislostiach a nie vytrhnuté z kontextu ako ich väčšinou vnímate. Lebo len vtedy, keď sa na veci pozeráme komplexne, sme schopní pochopiť ich význam. Ani mesto, v ktorom bývate, nemôžete vidieť celé, ak ste v ňom hlboko ponorený. Musíte vyjsť na vŕšok, odkiaľ sa vám naskytne výhľad, ktorý tam dolu nemôžete mať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer