jedného odchádzajú z prácou mimo región, alebo rovno do zahraničia. V zahraničí tak často nájdeme servírky, či chyžné, ktoré majú pred menom Ing, alebo JUDr. Ako robotníci na stavbách, či v automobilkách zarobia naši vysokoškolský vzdelaní mladí ľudia trikrát viac než doma. Tu im však hrozí aj to, že sa stanú klientmi úradov práce.
"Dcéra tohto roku spromovala. Momentálne si hľadá prácu, poposielala žiadosti a čakáme, čo bude. Ak si niečo nenájde do konca prázdnin zrejme vycestuje do zahraničia, kde už pred časom pôsobila ako servírka. Či sa nám to páči, alebo nie, je to nutné, musí sa nejako živiť," povedala matka čerstvej inžinierky. Na nelichotivú situáciu s odlevom mozgov poukázal pred časom aj primátor Rožňavy František Kardoš. Podľa jeho slov, nie je dobré ak úrady práce takpovediac posielajú všetkých mladých preč z mesta. Na nedostatok vysokoškolákov sa však sťažujú primátori a starostovia tak Revúckeho, ako aj Rimavskosobotského okresu. Primátor Jelšavy Milan Kolesár hovorí, že takáto situácia je v meste už niekoľko rokov. "V poslednej dobe však nastupuje aj odchod ľudí starších, tých čo sú v predôchodkovom veku, ale aj v dôchodku," tvrdí primátor, ktorý za poslednú dobu napočítal viac ako tridsiatku "pracovných emigrantov".
Riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave Dana Lacková obavy starostov chápe. Jedným dychom však dodáva, že nemôže predsa nikoho nútiť, aby sedel doma, poberal sociálku, keď má možnosť vycestovať do zahraničia, alebo mimo región. "Ide hlavne o mladých šudí, ktorí si v mieste trvalého bydliska ešte nevytvorili zázemie a nemajú tu ešte vlastné rodiny. Chápem obavy starostov, no napriek tomu si myslím, že ak by sa vytvárali potrebné pracovné miesta, vysokoškolský vzdelaní mladí ľudia by nemali dôvody pracovať inde. Až na výnimky, ktoré samozrejme odídu za každú cenu," hovorí Dana Lacková. Verí však, že ak sa situácia s pracovnými ponukami u nás zlepší, ľudia sa vrátia. "Absolvent je mladý, potrebuje nie len peniaze, ale aj niekde uplatniť svoje nadobudnuté vedomosti. Ak bude možnosť pracovať doma, verím, že sa vráti späť," uvádza D. Lacková. Zároveň si kladie otázku prečo iné mesta ako napríklad blízka Spišská Nová Ves, už majú vybudovaný priemyselný park a Rožňava nie. "Práve priemyselné parky používajú nové technológie. Tie si vyžadujú vysokoškolské vzdelanie v oblasti strojnej výroby, kde kedysi postačovalo stredoškolské, či učňovské vzdelanie," hovorí riaditeľka Lacková.
Odchod vysokoškolákov z regiónu teda úzko súvisí s tvorbou pracovných miest. V regióne väčšinou ostávajú tí, ktorí vyštudovali humanitné smery so zameraním na právo, ekonomiku, alebo sociálnu prácu. Región im ponúka uplatniť sa v štátnej správe, alebo sociálnych službách. V priebehu mesiaca júl prišlo do evidencie 361 ľudí. Vysokoškolský vzdelaných bolo 25. Štatistiky ďalej hovoria, že mimo región odíde až 60 percent absolventov vysokých škôl.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
