samospráva minulý týždeň rokovanie, aby prinútila zodpovedných riešiť nepriaznivú situáciu.
"Odtokové zariadenie je nefunkčné, výstuž v banskej chodbe rozkrádaná. Úrady síce papierovo robili, čo mohli, ale bez výsledku, preto sme sa rozhodli konať," hovorí František Kardoš, primátor Rožňavy. K obavám, že banské vody sú znečistené a môžu spôsobiť škody na majetku, sa pridali i vodohospodári, rybári a obyvatelia blízkeho okolia bane. Životné prostredie v podmienkach na vypúšťanie banských vôd síce stanovilo ich pravidelný monitoring, ako i vybudovanie odberného objektu a lapača škodlivých látok, nič z toho sa však doposiaľ neurobilo.
"Podstatou patovej situácie je, že rozhodnutia štátnych orgánov o podmienkach likvidácie bane a vypúšťania banských vôd nemal kto uskutočniť. Baňa bola majetkom spoločnosti Želba Spišská Nová Ves, ktorá skončila v konkurze. Povrchové objekty kúpila firma Rudohorská investičná, ale dobývacie práva ostali u úpadcu," vysvetľuje primátor.
Podľa Zuzany Kollárovej, správkyne konkurznej podstaty spoločnosti Želba, nemá firma žiadny majetok, odborných pracovníkov ani finančné prostriedky na uskutočňovanie rozsiahlych sanačných opatrení. Problémy spojené so zatopením Mária bane má záujem riešiť, ale je limitovaná aj ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní, ktoré neukladajú správcovi konkurznej podstaty povinnosti vyplývajúce z iných zákonov. Príčinou súčasného stavu v Mária bani je to, že okamžite po predaji majetku Želby neboli novému majiteľovi odovzdané i dobývacie práva, myslí si Kollárová. S ich prevodom nesúhlasil Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi, pretože Želba mala podlžnosti voči štátu za dobývacie priestory a vydobyté nerasty. Neskôr úrad prevod dobývacích práv schválil, ale Rudohorská investičná o toto bremeno už neprejavila záujem.
Banský úrad najnovšie nariadil Želbe bezodkladne prijať z dôvodu ohrozenia verejného záujmu opatrenia, ktoré by vypúšťanie banských vôd zosúladili so zákonnými podmienkami. Ide najmä o zabránenie vstupu nepovolaných osôb do povrchových a podzemných objektov bane a o vyčistenie výpustného systému vody. S rovnakou výzvou sa na správkyňu konkurznej podstaty obrátil aj Obvodný úrad životného prostredia v Rožňave, ktorého podmienky stanovené na vypúšťanie vôd z bane odobril po odvolaní sa Želby i Krajský úrad životného prostredia v Košiciach. Želba tieto rozhodnutia rešpektuje a vykoná ich, uvádza Kollárová.
Najlepším riešením by však podľa zainteresovaných bolo zaradenie bane do útlmového programu rudného baníctva. Mária baňa v ňom už raz bola, ale práve kvôli neuhradeným záväzkom, ktoré by mal podľa názoru ministerstva financií znášať vlastník, z neho bola vyškrtnutá. Ako schodnú vidí túto cestu aj Košický samosprávny kraj (KSK). Podľa Milana Husára, pracovníka regionálneho rozvoja KSK, požiada samosprávny kraj po vyriešení majetkovo-právnych vecí opäť ministerstvo hospodárstva o zaradenie Mária bane do útlmu a pokúsi sa získať nejaké financie na odstraňovanie negatívnych následkov baníctva aj z eurofondov.
Primátor Kardoš hovorí, že mesto spolu so životným prostredím bude rozhodnutia banského úradu i podmienky vypúšťania vôd pravidelne kontrolovať. O Mária baňu má záujem banícky spolok Bratstvo, ktorý by z nej rád urobil kultúrno-historickú pamiatku a turisticky atraktívny banícky skanzen.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
