sú práve dovolenkové mesiace. Svedčí o tom i doterajšia čierna augustová štatistika s dvoma mŕtvymi denne. O dôvodoch tejto alarmujúcej a neklesajúcej nehodovosti sa hovorí všade, ale jej riešenia sa viac-menej obmedzujú len na dôsledky, najmä v podobe represie a prevencie. Prax však potvrdzuje, že sa míňajú účinkom. Viac policajných akcií a prísnejšie tresty neodstránia rýchlu a nebezpečnú jazdu, alkohol za volantom, či ďalšie najčastejšie priame príčiny nehôd. Tieto subjektívne faktory nehodovosti sú síce v policajných štatistikách ľahko merateľné, ale o pravých príčinách nehôd nemusia nič vypovedať. Nimi môžu byť omnoho ťažšie identifikovateľné objektívne okolnosti, ako napríklad zlé dopravné riešenia komunikácií, stav vozovky, alebo charakter premávky. Príklad: na viacerých úsekoch najfrekventovanejších slovenských ciest je nebezpečne šmykľavý povrch. Namiesto jeho pravidelného ošetrovania sa problém rieši iba obmedzením rýchlosti a represiou. Výsledkom je neklesajúci počet nehôd a mŕtvych.
Jednoducho povedané, nemožno očakávať, že na starých, autami prepchatých cestách, budú vodiči disciplinovaní a stane sa na nich menej kolízií. Hustota premávky na hlavných cestných ťahoch počas posledných rokov enormne vzrástla. Hlavne na komunikáciách prvej triedy pribudlo kamiónov, jazdia po nich stále i poľnohospodárske stroje, sú vyťažované medzinárodným tovarovým tranzitom, ale i zvýšeným cestovným ruchom. Stav vozoviek je v mnohých úsekoch katastrofálny, plynulosť dopravy sústavne narúšaná obmedzeniami, ale i samotnými rôznorodými účastníkmi premávky. Budovanie diaľnic, rýchlostných komunikácií, prechodov horských úsekov, či obchvatov miest a obcí nestačí hektickému tempu automobilizácie. A tak sa jazda v niekoľkokilometrových kolónach, agresivita, stres, bezohľadnosť či nervozita stali bežnou súčasťou slovenského cestovania. Taká je objektívna realita vytvárajúca podmienky zvýšenej nehodovosti, ktorú jej aktéri svojím subjektívnym pričinením premieňajú na zmarené životy, poškodené zdravie a miliardové materiálne škody.
Štatisticky je priemerná hodnota života sedem miliónov korún. Neoficiálne sa s ňou narába aj pri vyhodnocovaní nových dopravných riešení z hľadiska nehodovosti. Mnohé investície do ciest a teda aj do jej znižovania sú tak i napriek vysokej úmrtnosti neefektívne. Zvrátiť tento vývoj represívne je ilúziou. Najlepší spôsob, ako sa s nepriaznivou nehodovosťou vysporiadať, je urýchlená modernizácia komunikácií. Archaické slovenské cesty ju potrebujú ako soľ a tie stovky potencionálne mŕtvych tiež.
Alexander BUZINKAY
(autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Autor: zur
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer