Bohúňovo - Obec Bohúňovo v Rožňavskom okrese nemá vodovod. Na tom by, vzhľadom na oblasť, v ktorej sa obec nachádza, nebolo nič čudné, keďže problémy
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
s vodou majú aj okolité obce. V dedine však iný, náhradný zdroj pitnej vody nemajú napriek požiadavkám obyvateľov. Na hlavu starostky obce Alžbety Kozsárovej sa sypú sťažnosti, no tá náhradný zdroj vo forme cisternovej dodávky odmieta s odôvodnením, že ide o finančne náročnú záležitosť. Občanov, podľa ich tvrdení, odkazuje na vodu z pumpy pri miestnej materskej škôlke (MŠ). Tá je však podľa posledných dostupných laboratórnych vyšetrení závadná, nakoľko obsahuje nadmerný výskyt dusičnanov.
Ešte 6. septembra tohto roku, teda pred viac ako týždňom, napísala starostka list obyvateľovi Bohúňova Róbertovi Halászovi ako reakciu na sťažnosť, ktorú adresoval prezidentovi SR. V liste sa uvádza, že zdroj pitnej vody je dostatočný a ďalší nezávadný je v materskej škôlke. Túto skutočnosť však vyvracia list hlavného hygienika SR Ivana Rovného, v ktorom sa píše, že voda z materskej škôlky nezodpovedá kritériám vyhlášky ministerstva zdravotníctva o požiadavkách na pitnú vodu, pretože obsahuje zvýšený obsah dusičnanov. V roku 2004, keď boli vykonané odbery vzorky tejto vody, bol limit povolených dusičnanov prekročený o 11,9 miligramu na liter vody. Opakovaný odber sa uskutočnil 14. marca 2005 a limit dusičnanov bol prekročený tiež. Voda z uvedeného zdroja sa teda môže podľa hlavného hygienika SR Ivana Rovného používať len na umývanie riadu, prevádzkových priestorov a na dodržiavanie osobnej hygieny detí v MŠ.
"Starostka nám napriek tomu tvrdí, že voda je pitná a že si môžeme pre ňu chodiť do škôlky," hovorí Róbert Halász. Svoje tvrdenia opiera aj o svedectvá ľudí z obce, ktorí si na starostkine odporúčanie vodu brali práve zo studne pri MŠ.
Podľa slov regionálneho hygienika v Rožňave MUDr. Ladislava Kleina je studňa, o ktorej hovoríme, individuálnym vodným zdrojom, ktorý nie je určený verejnosti. "Na verejné zdroje sa dávajú tabule s označením, či ide o pitnú, alebo nepitnú vodu. Keďže tu ide o neverejný, čiže individuálny zdroj určený len pre potreby MŠ, nemá starostka obce povinnosť dať sem tabuľu s označením kvality vody. Opakujem však, táto voda je určená len pre účely MŠ a oni vedia, na aké účely ju môžu používať," potvrdil L. Klein.
V telefonickom rozhovore nám starostka Kozsárová povedala, že nikdy neposielala občanov k spomínanej studni pre vodu, pretože vedela, že je nepitná. Po upozornení na list adresovaný občanovi Halászovi, v ktorom píše, že voda je pitná, uviedla: "Predtým voda bola pitná, teraz už nie je!". Na otázku, kedy „predtým", odpovedala: "Pred posledným odberom,". Listy od hlavného hygienika a od samotnej starostky sú však rukolapným svedectvom, že voda nebola pitná ani po 14. marci a teda ani v čase písania odpovede R. Halászovi 6. septembra. "O tom, ako dopadli výsledky odberu zo 14. marca, nás nikto do dnešného dňa neinformoval," tvrdí starostka.
Hygienici však nie sú povinní informovať starostku, naopak jej zákon ukladá informovať sa o stave vody. "Mysleli sme si, že ak je voda vhodná pre škôlku, ktorá ju používa, bude vhodná aj pre ostatných," dodala Kozsarová.
Vodovod, ktorý do obce prinesie pitnú vodu, je už vo výstavbe. Bohúňovčania však trvajú na tom, aby im starostka dovtedy zabezpečila pitnú vodu napríklad cisternou. Zo svojej požiadavky nemienia ustúpiť a sú odhodlaní bojovať ďalej. "Nik nevie, kedy bude vodovod. Pitnú vodu nám však zabezpečiť musí, na tom trváme a neprestaneme vypisovať sťažnosti, kým sa tak nestane. Obecný úrad nám zatajuje skutočnosti, starostka klame vo svojich vyjadreniach a bojíme sa, že nám pitie tejto závadnej vody môže spôsobiť zdravotné problémy," dodal R. Halász.
Autor: zur
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer