Prezentácia Betliara v Taliansku
Dňa 3. septembra 2005 sa v Dóžovom paláci v talianskej Mantove konalo slávnostné otvorenie výstavy pod názvom "Osanna Andreasi z Mantovy. Mystický zjav renesancie." Slovenské národné múzeum-Múzeum Betliar sa na spomínanej výstave ako jediné zahraničné múzeum prezentovalo obrazom olejom na plátne, presnejšie portrétom zobrazujúcom rehoľnú sestru od neznámeho uhorského maliara z rokov 1750-1760 z fondu kaštieľa Betliar. Prečo práve toto dielo a prečo práve v Mantove? Ide totiž o portrét blahoslavenej Osanny Andreasi, predstaviteľky talianskej vetvy Andrássyovcov, ktorej 500. výročie úmrtia (1505) si mesto Mantova ako aj Spoločenstvo rádu Dominikánov Talianska v týchto dňoch pripomenulo. Blahoslavená Osanna Andreasi sa narodila v roku 1449 v Carbonarole neďaleko Mantovy v rodine Niccolu Andreasiho a Agnese Mazzoni (príbuzenstvo s rodom Gonzagovcov). Rod Andreasi z Mantovy patrí k starým šľachtickým rodom mantovského regiónu, ktorý získal územia už v 11. storočí. V tomto období sa spomína istý Alberto Andreasi, ktorý sa v roku 1040 hrdil svojím longobardským pôvodom a vlastníctvom hradu Rivalto sul Mincio v provincii Mantova.
Blahoslavená Osanna Andreasi bola blízkou priateľkou mantovskej markgrófky Izabely d´Este a disponovala darom prorockého ducha. Pripisuje sa jej niekoľko zázrakov, okrem iných aj ten, ktorý autor zachytil aj na spomínanom obraze z kaštieľa Betliar. Scéna zobrazuje bárku na rozbúrenej hladine rieky Pád, pri ktorej Osanna, držiac v rukách kríž vyprosuje božskú pomoc a spolu so svojou rodinou uniká smrti. Povesť o jej činoch sa rozšírila ďaleko za hranice Mantovy. Po jej smrti 18. júna 1505 bola pápežom Levom X. blahorečená a jej mumifikované telesné pozostatky sú dodnes uložené v Duome pod oltárom Madonny del Rosario. Podľa dr. Artura Maurera, píšuceho pod pseudonymom dr. Csucsomi, autora monografie o Andrássyovcoch (1900), sa za zakladateľa talianskej vetvy rodu považuje Žigmund Andrássy (resp. niektorý z jeho potomkov), ktorý sa v roku 1350 v sprievode Ľudovíta Veľkého zúčastnil neapolskej výpravy, a ktorý tu hrdinskou smrťou v roku 1396 aj zomrel. Talianska genealógia tohto Žigmunda však neuvádza, konštatuje iba existenciu sídla hradu rodu Andrássyovcov na bližšie neurčenom mieste v Karpatoch. Upresnenie genealógie si teda bude vyžadovať podrobnejšie štúdium archívnych materiálov. Návštevníci môžu kópiu spomínaného obraz vidieť v expozícii hradu Krásna Hôrka. Pokiaľ však budú mať záujem o ten "betliarsky", budú si musieť počkať do konca novembra, kedy sa z ďalekej výstavy vráti na svoje miesto do honosnej hosťovskej spálne kaštieľa Betliar.
Mgr. Silvia LÖRINČÍKOVÁ, SNM-Múzeum Betliar
Autor: Program Kín
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer