prípravou výstavby mastencovej bane pri Gemerskej Polome v okrese Rožňava. Skupovanie pozemkov pre budúci vstupný areál bane ale brzdia niektorí vlastníci. Boja sa najmä negatívneho vplyvu banskej prevádzky na životné prostredie a obviňujú starostu, že sa do projektu výstavby priamo angažuje a vyvíja na nich nátlak, aby pozemky predali. Ako ďalej tvrdia, občania o projekte a jeho dopadoch na prostredie nič nevedia.
Starosta Ján Chanas to jednoznačne odmieta. Ako tvrdí, sám je vlastníkom časti dotknutých pozemkov a osobne sa pričinil o to, aby investor za meter štvorcový pasienku zaplatil namiesto pôvodne navrhnutých 15 korún 80. Spolu ide o 6 hektárov, rozdelených medzi 90 vlastníkov. "Je záujmom obce, aby tu mala investora, ktorý vytvorí niekoľko desiatok pracovných miest. Čakáme už sedem rokov, kým konečne niekto ten mastenec začne ťažiť," dodáva Chanas.
Podľa neho predaj blokujú najmä vlastníci drobných parciel, ktorí by za ne chceli viac. Projekt sa tiež nepáči niekoľkým chalupárom, ktorí majú neďaleko chaty.
Snaha o využívanie mastenca, objaveného pre dvadsiatimi rokmi, má za sebou pohnutú históriu. Boj o jedno z najvýznamnejších ložísk v EÚ vyvrcholil na jar tohto roku. Banský úrad firme Rozmin, ktorá na ložisku pracovala od roku 1997 a investovala doň približne 130 miliónov korún, odobral dobývacie práva, pretože podľa jeho výkladu nezačala ťažiť v zákonom stanovenej lehote. Vo výberovom konaní ich pridelil neznámej účtovníckej spoločnosti Economy Agency RV, ktorá si len pár týždňov predtým rozšírila podnikanie o banskú činnosť. Svetový gigant v podnikaní s mastencom, finska spoločnosť Mondo Minerals OY zo skupiny OMYA, ktorej vedenie garantovalo projektu plnú finančnú i technickú podporu, vo výbere neuspel.
Rozmin i Mondo Minerals proti dianiu okolo dobývacích práv a postupu úradu protestovali. Považovali ho za nezákonný, špekulatívny a politicky ovplyvnený exministrom hospodárstva Pavlom Ruskom. Navyše spochybňovali predpoklady víťaza tendra projekt uskutočniť.
"Na Obvodný banský úrad (ObBÚ) v Spišskej Novej Vsi sme podali súdnu žalobu," potvrdzuje konateľ Rozminu Ondrej Rozložník. Podľa neho sú zahraniční majitelia firmy presvedčení o svojom práve a poškodení štátnym orgánom. Ak neuspejú na Slovensku, využijú všetky dostupné prostriedky v cudzine.
Špekulatívne pozadie tendra, najmä to, že jeho víťaz nemal dostatočné finančné krytie, sa podľa odborníkov potvrdilo vstupom spoločnosti Východoslovenské kameňolomy (VSK) do celého projektu. V súčasnosti za ním stojí solventný rakúsky obchodník s realitami poľského pôvodu Jacek Engel, ktorý prípravné práce financuje. Cez svoju firmu I.P.R. Limited, registrovanú na Cypre, kontroluje spoločnosť VSK a jej dcéru VSK Mining.
Podľa predsedu ObBÚ v Spišskej Novej Vsi Antonína Baffiho patria dobývacie práva stále spoločnosti Economy Agency. Odborníci však nevylučujú ich prevod na niektorú z firiem VSK alebo iný subjekt. Vybudovanie mastencovej bane a úpravne si vyžiada viac ako 500 miliónov korún.
Záujem o ložisko má však stále i firma Mondo Minerals. Rozložník si myslí, že celá kauza a jej možné dozvuky oddialia využívanie mastenca zasa o niekoľko rokov, čo bude na škodu regiónu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
