šport. S tým, čo sa im urodilo, sa pochválili aj nám. V piatok popoludní oslavovali desiate výročie založenia Jednoty dôchodcov aj Mesiac úcty k starším. V kultúrnom dome neveľkej dediny v Rožňavskom okrese naaranžovali výsledky svojej pestovateľskej práce. A nielen to. Ich klub má 22 členov a každý sa aktívne venuje niečomu inému. Okrem zeleniny a ovocia do „kulturáku" teda priniesli aj čerstvo napečené koláče a zákusky, či ručne vyšívané obrusy. "Veď sa len pozrite! Naši dôchodcovia majú v sebe viac života, než mladí," nestačil sa čudovať riaditeľ tamojšej základnej školy, ktorého žiaci vzápätí odtancovali svoj program ich starším spoluobyvateľom.
Jeden z mimoriadne aktívnych je Andrej Hedmeg, ktorý už od svojich ôsmich rokov pestuje jablone a špekuluje nad tým, ako z nich vyšľachtiť vlastnú odrodu. Podarilo sa. "Skrížil som jednu letnú a jednu zimnú odrodu a vzniklo z toho zaujímavé jablko. Nazval som ho Hedmegeri," oboznamuje nás s názvom, ktoré je vlastne spojením jeho mena s menom kolegyne, ktorej patrila jedna z odrôd, určených na kríženie. "A predstavte si, to jablko má chuť ako banán. Patrí medzi zimné odrody". Žiaľ, tohto roku sa z nej neurodilo ani jedno. Ale vlani rozdal takmer všetky svojim známym. "Chcel som dať každému v dedine, ale podarilo sa naštepiť len niekoľko".
Napriek tomu je A. Hedmeg hrdý na tohtoročnú úrodu jabĺk z ostatných odrôd. A znovu predbehol ostatných. "V celej obci sa jablká nerodili, ale u mňa áno. Nazbieral som šesť debničiek," nechápavo krúti hlavou, no o chvíľu mu kolegovia pripomenú, že to preto, lebo chová v záhrade včely, opeľujúce stromy. Okrem včiel má aj škôlku ovocných stromov. "Ale šľachtil som len sám pre seba, prípadne pre známych. Lebo na to, aby som tie jablká mohol predávať, by som potreboval licenciu. A tá stojí veľmi veľa peňazí," posmutnie.
Na výstavku priniesli dôchodcovia aj zemiaky, cibule, mrkvy, gigantické kaleráby a papriky. "Ale nijako medzi sebou nesúťažíme. Ani si nezávidíme, komu sa urodilo viac, alebo rýchlejšie, či krajšie," vyvracia Ján Nemčko obavy z dedinského intrigánstva. "Práve naopak. Rozdávame si semienka, priesady a radíme si navzájom," dodáva Jozefína Hedmegová. Nestačíme sa čudovať nad tým, že ešte nikto nespomenul krádeže, v posledných rokoch tak naberajúce na intenzite. "Ale čo by sa nekradlo?!," vyvádza nás z omylu Matilda Zahoranská a vyslúži si za to pohľady ostatých, ktoré by mali „brzdiť" ďalší tok informácií. Predsa len, dobrá reklama to nie je, ale čo už, keď je taká realita. "Mizli zemiaky aj tekvice. Aj pestovať sme na istý čas prestali. A čudovali by ste sa, kto každý kradol. Aj takí, na ktorých by to nik v dedine nepovedal". Debatu medzi dôchodcami rozvírila informácia J. Nemčka, ktorý si spomenul na obyvateľku, čo "videla kradnúť takého človeka, že sa jeho meno aj hanbila vysloviť pred ostatnými".
Ako však dodáva predsedníčka Jednoty dôchodcov v Ochtinej Margita Gömöriová, "oproti ostatným dedinám sme tom celkom dobre a tohto roku sme nejaké vážne krádeže nezaznamenali. A ani tie predchádzajúce neodradili ľudí natoľko, aby úplne prestali pestovať ".
A o chvíľu sa rozhovoria dôchodcovia o nezvyčajných tvaroch, ktoré zo zeme vytiahli. Napríklad mrkvu v tvare ženského tela, papriky - dvojičky, či zemiaky v tvare srdiečka. "Len mladí sa nechcú pridať," povzdychne si M. Zahoranská, známa svojimi ručnými prácami. Aby ich povzbudili, začali im pestovať „moderné" tekvice na Halloween. Tie v uplynulých dňoch zdobili brány pred ochtinskými domami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
